Samuel Krajč: Na turnaji sme mali neskutočnú partiu a tím

Len nedávno sa uskutočnili Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov. Turnaja sa zúčastnilo sedem hráčov, ktorí hokejovo vyrastali u nás v Trenčíne. Medzi jedného z nich patril aj náš aktuálny hráč, útočník Samuel Krajč. Turnaj síce nedopadol podľa predstáv, ale napriek tomu chalani získali nové cenné skúsenosti ako po osobnostnej, tak po hokejovej stránke. 

Ako prebehol váš presun do Kanady? Mali ste za sebou dlhú cestu. 

Cesta tam bola naozaj veľmi dlhá, trvala približne 26 hodín. Najskôr z Piešťan do Mníchova autobusom, kde sme sa stretli aj s ostatnými tímami, odtiaľ asi 5 hodín letecky do Reykjavíku, odtiaľ 9 hodín do Edmontonu a následne hodinu a pol autobusom do Red Deer na náš hotel. Tam nás čakala 2-dňová karanténa. 

Prvý deň bol zaujímavý. Mali sme trochu problém s batožinou. Všetky veci, čo boli v podpalubí, boli označené podľa toho či idú na zimák alebo na hotel. Samozrejme, slovenské batožiny, ktoré mali smerovať na hotel sa stratili. Čakali sme na ne asi 24 hodín. Doteraz nevieme, kde skončili. (smiech) Druhý deň sme už mali prvé mítingy, zoznamovačky, tréneri mali príhovory a mali sme asi hodinový tréning s kondičným trénerom. 

Na izbe som bol so Šimonom Latkóczym. So Šimonom to ťaháme už asi od 16-tky, ak správne rátam. Ste tam spolu dlhšie na izbe, čiže toho parťáka na izbu už si musíte vyberať tak, aby ste si neliezli na nervy, a my sa poznáme už dlho, čiže každý vie, kedy má byť ticho a kedy zas treba rozprávať. (smiech) 

Na Vianoce sme mali spoločnú večeru, dostali sme aj nejaké darčeky ako slúchadlá, vitamíny, tréneri holiace strojčeky. Bolo to fajn. Nebolo to samozrejme ako doma, ale snažili sa nám tam vytvoriť príjemnú atmosféru. Mali sme oplátky, samozrejme aj kapustnica musela byť. Nechýbali ani ryby a bol tam aj pokus o šalát (smiech). 
 

Mali sme tam jednu spoločnú miestnosť, kde sme mávali mítingy a večere, a potom menšiu miestnosť, kde bol ping-pongový stôl, tak tam sme chodili. My čo sme boli taká väčšia skupina Trenčanov sme vždy boli na jednej izbe a hrala sa FIFA, a pred začatím turnaja sa každý večer pozerali vianočné filmy ako napríklad Sám doma. Užívali sme si ten spoločný čas, že sme po dlhšej dobe znova pokope. 

Akurát sme sa chystali na zápas, mali sme asi 15 minút od odchodu autobusu na štadión, keď zrazu vyšla neoficálna správa, ktorú videli chalani na Twitteri, že niektorí Rusi sú pozitívni. Hneď sme volali manažérovi, že čo sa deje. On to hneď prezisťoval a následne prišla správa, že sme kontumačne vyhrali. Dali sme si aspoň tréning, počas ktorého nás však tréneri zavolali do kabíny, že nám chcú oznámiť, že sa turnaj oficiálne ukončil. 

Neboli sme s tým úplne stotožnení, pretože sme počas turnaja neboli v úplnej bubline, nebolo to moc šťastne zorganizované. My sme mali každý jeden deň PCR test, pristupovali sme k tomu zodpovedne a snažili sme sa chrániť najviac ako to išlo. Nie je to však jednoduché, keď aj personál, ktorý sa o nás staral chodieval každý deň domov. Podľa toho čo chalani hovorili, minulý rok to bolo oveľa prísnejšie a boli v ozajstnej bubline. Myslím si, že to rozhodnutie prišlo urýchlenie, že spanikárili. Tých pozitívnych prípadov tam naozaj nebolo veľa. 

Pán tréner nechal toto rozhodnutie na nás. Zhodli sme sa na tom, že už naozaj nie sme deti a každý vieme čo je pre nás najlepšie. Je to o tebe či sa chceš vyspať alebo nie. Nerobili sme však žiadne rozhovory do médii, okrem nášho mediálneho manažéra, pretože sme sa chceli sústrediť len na turnaj a neriešiť vonkajšie vplyvy. 

Približne 80% hráčov, ktorých chceli nominovať budú v tomto období v zámorí po kempoch, čiže nevidím to reálne, že by sa ten turnaj konal. 

Samozrejme, že mám motiváciu. Bol som sklamaný, že sa moja juniorská reprezentácia skončila ako skončila, pretože vážne sme tam mali neskutočnú partiu a neskutočný tím. Ale život ide ďalej a budem sa snažiť podávať také výkony, aby ma zavolali do mužskej repre. 



...Samovi ďakujeme za rozhovor a prajeme, aby sa jeho ambície naplnili podľa jeho predstáv!