Adam Žiak: Reakcie od spoluhráčov ma veľmi milo prekvapili

Dnes sme vyspovedali nášho nového obrancu Adama Žiaka, ktorý sa len pred týždňom pripojil k nášmu tímu. Adam má za sebou dva zápasy v drese Dukly Trenčín. V rozhovore sa dozviete aké sú jeho prvé pocity po prestupe, ako aj zaujímavé prepojenie Dukly Trenčín s jeho rodinou. 


Adam, aké boli tvoje pocity pred prvým zápasom v žlto-červenom? 

Prišiel som sem približne takto pred týždňom. Do prvého zápasu v Poprade som ešte nezasiahol, zvykal som si na nejaké veci ohľadom systému. Ďalší zápas sme hrali doma proti Novým Zámkom, kde už som bol v zostave. Bolo to pre mňa niečo nové, pretože som v Trenčíne vždy nastupoval na strane hostí. Najskôr trochu nezvyk, ale o to lepšie, že sme vyhrali. Reakcie od spoluhráčov ma veľmi milo prekvapili, takže aj to mi určite dodalo sebavedomie, ktoré som po zranení potreboval. 

Ako prebehol tvoj prestup do Trenčína? 

Niekedy je prestup otázkou pár hodín a tak to bolo aj v mojom prípade. Jeden deň som trénoval v Bystrici a ďalšie ráno už som bol na ľade v Trenčíne. (smiech) Bývam asi 2 minúty pešo od zimáku, čo je super, čiže naozaj mi tu pomohli so všetkým, čo som potreboval. O to je ten prestup jednoduchší. Prvé momenty sú vždy zvláštne. Chvíľku človeku trvá kým sa trošku oťuká a kým si zvykne, to je normálne. Ja si myslím, že partia je tu dobrá a je tu potenciál. Som rád, že som v tíme, ktorý má na čom stavať. 
 

Hneď v utorok si sa stretol v zápase proti svojim bývalým spoluhráčom. Bol to nezvyk?

Bolo to pre mňa zvláštne. Pred týždňom som sedel s nimi v šatni a zrazu som stál oproti ním na ľade. V prvej tretine som to pociťoval asi najviac, najmä, keď sa človek stretne s bývalým spoluhráčom v osobnom súboji. Ale je to súčasť športového a hokejového života. Už je to za mnou a uvidíme, čo bude ďalej. 

Stretol si sa s niektorými chalanmi z kabíny už predtým? 

Poznal som sa s Kubom Minárikom, s ktorým teraz aj bývam. Taktiež Valašku, s ním som sa stretol ešte, keď som hrával za Spišskú a on myslím za Dubnicu. Do 14-tich rokov som hrával za Spišskú Novú Ves, potom 4 roky v Poprade a následne Fínsko. 

Ktoré meno je pre teba osobne v našej kabíne to najväčšie, ku komu máš najväčší rešpekt?

Nechcem samozrejme nikoho nejakým spôsobom obísť, ale asi to bude Tomáš Starosta. Jednak je to kapitán a líder, vidno na ňom skúsenosti. Je to pre mňa opäť niečo nové, že môžem byť v kabíne s hráčom, ktorý má za sebou toľko skúseností a úspechov. 

Stihol si si aspoň trochu pozrieť mesto a okolie? 

Ešte som toho moc nestihol, snažím sa ešte povybavovať rôzne veci. Ale určite si chcem nájsť čas a pozrieť si Trenčín.
 

Je pravda, že tvoj starý otec tiež hrával za Duklu Trenčín? 

Áno. Môj starý otec pochádza zo Žiliny. Do Dukly Trenčín dostal ponuku a žili tu spoločne aj s mojou starou mamou. Následne sa presunuli do Spišskej Novej Vsi. To je aj dôvod prečo takmer celá moja rodina pochádza odtiaľ. Hokejovú kariéru ukončil v Spišskej, ale pôsobil aj tu v Dukle Trenčín. 

Čo rád robíš vo voľnom čase? 

Je to asi rok, čo som sa začal učiť hrať na gitaru. Tým asi najviac trávim voľný čas. Pamätám si, keď som mal 15 rokov, naši mi chceli kúpiť na narodeniny gitaru, ale vtedy som sa nejak k tomu nemal. Teraz to na mňa nejak prišlo a pomaly sa sám učím. 
 

Sledoval si slovenskú reprezentáciu na olympiáde? 

Samozrejme. Mal som tam veľa bývalých spoluhráčov z môjho ročníka z reprezentácie. Miloš Kelemen, Palo Regenda, Miloš Roman či Kňažo, s ktorým som sa sem-tam vídaval vo Fínsku. Chalanom patrí veľká gratulácia!


...​Adamovi ďakujeme za rozhovor a prajeme mu veľa hokejových úspechov v našom klube!