Peter Kosa: Je pre mňa česť byť chvíľu súčasťou organizácie Original Six NHL

Pracovná cesta nášho Petra Kosu - trénera brankárov - zaviedla počas leta až do zámoria. Na pozvanie organizácie Detroit Red Wings sa stal súčasťou rozvojového kempu jedného z najslávnejších klubov NHL, kde zbieral cenné skúsenosti po boku trénerov a vedenia klubu. Prezradil nám ako vznikla spolupráca, čo ho v Detroite najviac zaujalo a čo si z tejto jedinečnej skúsenosti prináša späť do Trenčína. 


Peťo, ako vznikla táto spolupráca? 

Ja už som bol dlhšie v kontakte s brankárskym skautom Detroitu a rozprávali sme sa o možnosti byť súčasťou rozvojového kempu, ale konkrétne veci sme dolaďovali okolo februára/marca, že by ma pozvali ako “guest coacha”. Pre mňa je to veľká česť a zadosťučinenie mojej práce, že som bol vybraný na túto pozíciu a mohol byť chvíľku súčasťou organizácie Original Six NHL. Za to som veľmi vďačný.

Kde presne sa nachádzaš a ako dlho kemp trvá? 

Kemp trval od nedele (kde bol príchod všetkých hráčov, lekárske vyšetrenia a príhovor generálneho manažéra Steva Yzermana) do štvrtku. Všetko prebiehalo v Little Caesars Aréne v Detroite.

S ktorými trénermi a hráčmi spolupracuješ?

Zo Slovenska som bol ja ako tréner a brankár Michal Prádel spoločne s útočníkom Mišom Svrčekom. Prakticky naša brankárska skupina pracovala v kompletnom zložení troch trénerov brankárov organizácie Detroit Red Wings, ktorá záhrňa tímy NHL, AHL a ECHL, potom troch skautov a ja ako guest coach. A inak na kempe boli prítomní všetci tréneri celej organizácie na čele s hlavným trénerom Detroitu Toddom McLellanom.

Ako vyzerá zázemie a podmienky pre prácu v takomto hokejovom kempe? 

My sme mali k dispozícii celé zázemie tímu NHL. Prítomní boli kondični tréneri, skills tréneri, korčuliarska trénerka, psychológ, a tak ďalej. Hneď po príchode na štadión sme mali raňajky v lounge priestore kabíny ako aj obedy. Zaujala ma hlavne kognitívna miestnosť, kde chlapci absolvovali tréningy zlepšenia reakcii a priestorového videnia.

Aké boli tvoje očakávania?

Nejaké špeciálne očakávania som nemal a šiel som s pokorou. Nakoniec mi bolo umožnené viac ako som čakal. Všetci ľudia z manažmentu ako aj tréneri ma brali ako svojho a cítil som sa ako súčasť organizácie.

Čo ťa z profesionálneho hľadiska zaujalo najviac? 

Ako tréner vnímam tréningové trendy a opäť som si potvrdil akým smerom sa hokej uberá. Veľká rýchlosť v rozhodnutiach, v technickom prevedení a súťaživosť. Na tom bol celý kemp postavený. A z ľudského hľadiska veľa pokory, rešpekt, dôvera. Ľudia chcú počuť názor a pýtajú sa otázky.

Ako vyzerá tvoj bežný deň v kempe? 

Keďže som nemohol moc spávať, tak rána boli skoré a už od 7:00 som bol na štadióne. Prvé dva dni sme mali iba brankárske tréningy a následne už boli brankári od stredy do štvrtku v tíme. Riešili sme rôzne meetingy, mali porady a koncipovali tréningy. Keďže sme mali troch draftovanych a troch pozvaných brankárov, tak sme museli spraviť hodnotenia a dať konkrétne odporúčania na čom pracovať počas sezóny. Skončili sme okolo 16:00 a potom mali osobné voľno.

Čo konkrétne je tvojou úlohou v kempe? 

Ja som sa sem prišiel v prvom rade učiť a vidieť ako všetko funguje na úrovni organizácie NHL pri rozvoji hráčov. Možnosť vidieť iný pohľad a názory ľudí na hráčov a hokej vo všeobecnosti. Predstava bola, že ma využijú na prvé dva dni pri čisto brankárskych tréningoch, ale vyžiadali si ma ešte aj na zvyšné dva dni pri brankárskych častiach v tímovom tréningu. Vo všeobecnosti to bola praktická pomoc na ľade a brainstorming pri meetingoch. Cieľom bolo, aby som vedel na čom potrebuje pracovať Michal Prádel, keďže ho máme v juniorskej reprezentácii a je somnou v kontakte počas “off season”.

Čo si so sebou odnášaš a čo plánuješ aplikovať doma v Dukle Trenčín? 

Nové poznatky ohľadom trénovania, nový pohľad na brankárske remeslo, nové kontakty na výmenu informácii, ako pracovať s ľudmi, samozrejme aplikácia kognitívnych cvičení na zlepšenie rozhodovania a mnoho iného.

Ako moc je pre teba dôležité vzdelávanie sa? 

Pokiaľ môžem, tak vzdelávanie je každodennou súčasťou mojej práce. Či sledovanie videí, čítanie kníh, komunikácia s ľudmi z hokejového prostredia a výmena informácii. Nie je oblasť v hokeji kde by som nemohol byť lepším.

Bol priestor aj na oddych? 

Downtown Detroitu nie je veľké, takže prechádzky boli na dennom poriadku a mohol som si pozrieť okolie. Keďže teploty sa pohybovali od 35 do 37 stupňov tak to bolo veľmi rýchle. Ale aspoň sme navštívili s trénermi reštaurácie, mohli sa dobre najesť a popritom podebatovať. Keďže bolo akurát obdobie trhu s voľnými hráčmi tak bolo o čom.

Mal si možnosť stretnúť nejakú známu hokejovú osobnosť? 

V organizácii Detroitu pôsobí veľa bývalých vynikajúcich hráčov a všetci boli prítomní. Ako som spomínal už Steva Yzermana, potom Nicklas Lidström, Kris Draper, Jiří Fischer, Shawn Horcoff. Niklas Kronwall a Dan Cleary boli prítomní aj na ľade. Mal som možnosť sa s nimi rozprávať a oni pospomínať na hráčov ako bol Tomáš Kopecký, veľmi obľúbený Tomáš Tatar a ročnú anabázu si odkrútil aj Marián Hossa.