Čaká nás 30. výročie nášho najväčšieho úspechu!

Čakanie na náš úspech začalo v roku 1977

10. apríla 1977 rozhodla Dukla Trenčín o svojom postupe do I. Československej hokejovej ligy a 8. apríla 1992, teda bez dvoch dní presne po pätnástich rokoch, sa v Trenčíne oslavoval toľko očakávaný majstrovský titul. Zo slovenských klubov sa žiadny neprepracoval k tomuto historickému úspechu tak rýchlo, veď Košiciam to trvalo 22 rokov a bratislavskému Slovanu dokonca 34 rokov. Letný výber brancov nebol najoptimistickejší, svetlými výnimkami v ňom boli Brabec, Zajíc, Nedoma, a tak tréneri Šupler – Hossa zaradili do mužstva sedem vlastných odchovancov, ale i skúseného Bokroša vracajúceho sa z angažmá v Nemecku. Geniálnym ťahom vedenia tímu sa však ukázal prestup Pálffyho, zázračného strelca, ktorý sa skvele presadil ako prvoligový nováčik v predchádzajúcej sezóne v nitrianskom drese. V tomto ročníku bol Žigo Pálffy so 41 gólmi a 33 asistenciami najproduktívnejším hráčom ligy, najlepším nahrávačom a aj najlepším strelcom ligy!
 

Zápas sprevádzali zaujímavé okamihy

O majstrovský titul sa postarali víťazstvom vo štvrtom finálovom play-off stretnutí nad Škodou Plzeň, ktorá sa takto rozhodujúceho piateho zápasu na domácom ľade nedočkala. Duel začali oba celky dosť opatrne, akoby nervozita zväzovala hráčom ruky. Čakalo sa vzájomne na chybu súpera a tú urobili prví Trenčania, keď nechali Michala Straku voľného pred Hiadlovským, čo plzenský hokejista bekhendovou strelou využil a poslal svoj celok do vedenia. V 16. min. však Sekeráš tvrdou strelou od modrej čiary vyrovnal a domáci začali preberať taktovku do svojich oprát.
 

Druhá časť hry priniesla priebeh s množstvom zaujímavých okamihov. Prvý sa „odohral“ v 29. min., keď jeden z divákov vhodil na ľad puk a znemožnil tak po následnom hvizde rozhodcu Lípu uznať gól v trenčianskej svätyni. Obe mužstvá sa potom snažili strhnúť vedenie na svoju stranu, viacero šancí zostalo nevyužitých. Až prišla 35. min., Pálffy sa doslova pohral s obrancami súpera, prihral Švehlovi a ten nezaváhal. Divy sa diali o dve minúty neskôr. Najskôr Pálffy v hre štyroch proti štyrom nekompromisnou strelou zvýšil na 3 : 1 pre vojakov, avšak o necelú minútu už bolo vyrovnané! Kořínek a Michal Straka vykresali hosťom nádej na piaty zápas. Tieto tvrdé údery neznamenali pre domácich knokaut. V tretej tretine totiž Pálffy svojím osemnástym gólom v play-off zápasoch naklonil misku váh na trenčiansku stranu. Plzenčania nemali dosť síl ani šťastia na zakontrovanie a keď v 50. min. Švehla premenil presilovku na piaty zásah vojakov, bolo o výsledku prakticky rozhodnuté. Domáci potom miestami excelovali, Jánoš hrajúci so zlomeným prstom pravej ruky nastrelil žrď Pejcharovej bránky a víťazstvo s titulom si už Trenčania nenechali vziať. Hosťom nepomohla ani záverečná takmer dvojminútová power-play. Po nej sa na ľade a v hľadisku roztrhlo vrece nespútanej radosti. 

Góly: 35. a 50. Švehla, 37. a 43. Pálffy, 16. Sekeráš – 14. a 38. Michal Straka, 37. Kořínek. Pred 6 150 divákmi rozhodoval Lípa.