Od prvých hokejových snov až po príležitosť zahrať si vo vyššej vekovej kategórii. Dorastenci Dukly Trenčín prechádzajú obdobím, v ktorom sa formujú nielen ako hokejisti, ale aj ako osobnosti. V ďalšom pokračovaní nášho seriálu „Pod jedným dresom“ vám predstavíme tím, v ktorom sa stretávajú mladé talenty, odhodlanie, pracovitosť a chuť posúvať sa ďalej. Nahliadneme do dorasteneckej kabíny, spoznáme jej lídrov a pozrieme sa aj na to, ako vyzerá cesta z prípravky až do juniorského hokeja.
Dorastenecký tím Dukly Trenčín tvorí v aktuálnej sezóne približne 40 hráčov ročníkov 2009 až 2011. Pre mnohých z nich ide o jedno z najdôležitejších období hokejového vývoja. Postupne sa zo žiackeho hokeja presúvajú do náročnejšieho prostredia, v ktorom rastú požiadavky na fyzickú pripravenosť, rýchlosť, zodpovednosť aj tímovú spoluprácu. Zároveň je to vek, keď sú hokejové sny stále veľké a motivácia presadiť sa ešte väčšia.
Skúsenosti, ktoré formujú ďalšiu generáciu
Na čele dorasteneckého tímu stojí hlavný tréner Martin Opatovský, ktorý je s Duklou Trenčín spätý už dlhé roky. Po hráčskej kariére sa vydal na trénerskú dráhu a v klube pôsobí ako tréner už dvanástu sezónu. Opatovský sa navyše môže pochváliť výnimočným prvenstvom - je jediným Trenčanom a zároveň jediným hráčom Dukly, ktorý s klubom získal všetky tri majstrovské tituly v ére samostatnej slovenskej hokejovej ligy.
Jeho asistentom je Richard Matejka, ktorý pôsobí v Dukle jedenásť rokov, z toho piatu sezónu pri doraste. Cenné skúsenosti zbiera aj na reprezentačnej úrovni. Ako videokouč bol súčasťou slovenskej reprezentácie do 18 rokov, ktorá na tohtoročných majstrovstvách sveta získala strieborné medaily.
Súčasťou realizačného tímu sú aj tréner brankárov Erik Kompas, kondičný tréner Dominik Jablonka, skills tréner Vlado Baláž, fyzioterapeut Rastislav Ladecký a športová psychologička Miroslava Kopúňová.
Práve dorastenecký vek považuje Martin Opatovský za veľmi špecifické obdobie. „Hráči majú ešte hokejové sny. Ešte len vstupujú do toho veľkého hokeja, snažia sa a všetko sa pred nimi postupne otvára. V juniorskom veku už niektorí môžu mať pocit, že sa ich kariéra nevyvíja podľa predstáv, ale v doraste sa to všetko ešte len rozvíja,“ vysvetľuje hlavný tréner.
Podľa neho je mimoriadne dôležité pristupovať ku každému hráčovi individuálne. V tomto veku totiž môžu byť rozdiely medzi jednotlivcami výrazné, a to nielen po hokejovej, ale predovšetkým po fyzickej stránke. „Najdôležitejšie je nikoho nezatracovať. V tomto veku môžu prísť veľké výkonnostné poklesy, ale aj výrazné zlepšenia. Veľkú úlohu zohráva biologický vek. Niekto je ešte biologicky dieťa a musí hrať proti hráčom, ktorí sú už fyzicky úplne inde. Musíme počkať, kým sa vyvinie ako jedinec, pretože ich neskôr môže pokojne preskočiť,“ približuje Opatovský.
Tím, ktorý chce súperov zdolávať pracovitosťou
Dorast Dukly sa v aktuálnej sezóne chce prezentovať predovšetkým poctivou prácou, bojovnosťou a tímovým výkonom. Tréneri sa preto vo veľkej miere zameriavajú na fyzickú pripravenosť hráčov a schopnosť udržať vysoké tempo počas celého zápasu. „Myslím si, že sa budeme dosť zameriavať na fyzickú prípravu, aby hráči vládali. Momentálne máme viac hráčov z kategórie bojovníkov ako takých, ktorí by vynikali mimoriadnym hokejovým IQ. Chceme preto súperov zdolávať väčšou pracovitosťou, aby naše výsledky nestáli iba na individualitách,“ hovorí Opatovský.
Pozitívne však hodnotí najmä prístup svojich zverencov. „Vidím posun aj v mentálnom nastavení. Chalanom sa chce pracovať, trávia tu čas a nie je im to ľahostajné. Myslím si, že pracovná morálka je na celkom dobrej úrovni.“
Kabína, ktorá drží pokope
Kapitánom dorastu je Ľubomír Biel, ktorému pri vedení tímu pomáhajú asistenti Tomáš Hatala a Oliver Piliš. Práve kapitánska páska je pre Biela veľkou poctou. „Pre mňa je to veľká vec. Verím, že ma to posunie aj ďalej v hokejovej kariére a som rád, že si ma chalani zvolili za kapitána tímu,“ hovorí.
Najväčšiu silu svojho mužstva vidí v súdržnosti a ochote bojovať jeden za druhého. „Podľa mňa sa vieme zomknúť, vieme bojovať a držíme pokope, aj keď sa nedarí.“
Pre Biela má navyše obliekanie trenčianskeho dresu osobitný význam. S hokejom začínal v Považskej Bystrici, následne pôsobil v Púchove a až potom sa mu otvorili dvere do Dukly. „Pre mňa je to veľká česť. Vyrastal som v Považskej Bystrici, prestúpil som do Púchova a potom sa mi pomocou talentových skúšok podarilo dostať sem do Trenčína. Som veľmi rád, že ma vybrali a že môžem hrať za Duklu Trenčín.“
Dorastenecký tím Dukly Trenčín sa v tejto sezóne rozrástol o početnú skupinu prvákov, ktorí postupne zbierajú skúsenosti vo vyššej vekovej kategórii. Brankárske rady doplnili Lukáš Centár a Filip Šupolík, v obrane pribudli Michal Hodás, Samuel Hrašna, Milan Mikla, Lukáš Morávek a Adam Ondík. Najpočetnejšie zastúpenie majú noví hráči v útoku, kde pôsobia Jakub Brigant, Alex Čvirik, Samuel Hrebík, Filip Kellner, Adrián Kulich, Andrej Lešundák, Marko Morávek, Lukáš Mutnianský, Jakub Prekop, Dárius Staňo, Matej Švantner, Thomas Učen a Miroslav Vojtáš. Medzi prvákov patria aj brankár Šimon Zámečník, obranca Šimon Bubeník a útočníci Matija Radivojevič a Simon Suchý, ktorí však už v minulej sezóne získavali skúsenosti v dorasteneckom tíme. Osobitnú pozornosť si zaslúži aj Matias Krúpa, ktorý je vekom stále ešte len hráčom deviateho ročníka, no svojimi výkonmi sa už posunul o niekoľko kategórií vyššie. Napriek mladému veku totiž prevažne nastupuje za juniorský tím Dukly, kde zbiera cenné skúsenosti v konkurencii starších hráčov. Okrem nových tvárí privítala Dukla späť aj dvoch navrátilcov. Do obranných radov sa po dvoch rokoch strávených v zahraničí, počas ktorých ho pribrzdili aj zranenia, vrátil Michal Bulejko. Útočné rady zase posilnil Marco Barényi, ktorý sa do Trenčína vrátil po ročnom pôsobení v Nitre.
Cesta do juniorky sa začína už v doraste
Rovnako ako pri junioroch, aj v dorasteneckej kategórii je jedným z hlavných cieľov pripraviť hráčov na ďalší krok v ich kariére. Spolupráca medzi jednotlivými vekovými kategóriami v Dukle funguje priebežne. Hráči, ktorí svojou výkonnosťou spĺňajú požiadavky vyššej kategórie, môžu dostať príležitosť medzi juniormi. Naopak, ďalší získavajú potrebné zápasové skúsenosti aj v juniorke B či na hosťovaniach v okolitých kluboch.
„Vždy má vyššia veková kategória právo vybrať si hráčov, ktorí by sa jej hodili. Tí, ktorí spĺňajú naše výkonnostné parametre a trénerské požiadavky, hrajú za nás. Ďalší majú možnosť nastupovať v juniorke B alebo na hosťovaniach vo svojich kluboch, napríklad v Dubnici, Púchove, Piešťanoch či Považskej Bystrici. U nás absolvujú tréningový proces a v okolitých kluboch získavajú väčšiu zápasovú minutáž,“ vysvetľuje Martin Opatovský.
Príležitosť v juniorskom tíme už dostali aj Simon Suchý, Matias Krúpa, Richard Bórik, Ľubomír Biel, Adrian Hulej či Matija Radivojevič. Pre mladých hráčov však znamená posun do vyššej kategórie aj nové výzvy. „Určite musia zapracovať na fyzickej príprave, pretože v juniorke už nastupujú väčší a silnejší hráči. Niektorí naši chalani, ktorí dostali príležitosť, sú pritom ešte len prvoročiaci v doraste. Ani sme im nestihli dovoliť stať sa hviezdami dorasteneckého tímu a už dostali šancu medzi juniormi,“ hovorí s úsmevom Opatovský.
Podľa asistenta trénera Richarda Matejku sú najdôležitejšími faktormi pri prechode do vyššej kategórie najmä rýchlosť a sila. „Hráč sa musí adaptovať na vyššiu rýchlosť a fyzickú náročnosť. Platí to pri prechode zo starších žiakov do dorastu, ale aj z dorastu do juniorky. Myslím si však, že väčší skok je práve z deviatej hokejovej triedy do dorastu.“
Matija Radivojevič: Od správy na WhatsAppe k juniorskému debutu
Jedným z mladých hráčov, ktorí už dostali príležitosť v juniorke, je Matija Radivojevič. O tom, že si zahrá vo vyššej kategórii, sa dozvedel pomerne jednoducho. „Prišla mi správa na WhatsApp, uvidel som tam svoje meno a bol som veľmi rád,“ spomína.
Hoci ide o výrazný vekový posun, samotný rozdiel medzi dorasteneckým a juniorským hokejom nevníma ako neprekonateľný. „Tá sila je tam dôležitá, ale nevnímam až taký veľký rozdiel. Dalo mi to dobrú skúsenosť a viem, že treba stále pracovať, hlavne na sile a korčuľovaní.“
Matija má za sebou aj nepríjemné obdobie spôsobené zranením. Pozitívnou správou však je, že od stredy sa opäť aktívne zapája do tréningového procesu a postupne sa vracia k svojmu hokejovému režimu.
Od prípravky až medzi juniorov: Príbeh Matiasa Krúpu
Jedným z najkrajších príkladov toho, ako môže vyzerať cesta mladého hokejistu v Dukle, je Matias Krúpa. V klube vyrastá od svojich prvých hokejových krokov a dnes už ako najmladší hráč nastupuje aj za juniorský tím.
Jeho hokejový príbeh sa pritom začal úplne prirodzene - návštevami zápasov s otcom. „Keď som bol malý, chodieval som s tatom na hokej a začalo ma to baviť. On ma k tomu priviedol. Išiel som do Dukly a začal som hrať hokej. Najskôr som bol v prípravke, chodieval som na tréningy aj s tatom a potom som išiel do žiakov,“ spomína Matias.
Na svoje prvé hokejové roky má množstvo spomienok. Jedna z nich sa spája práve s Matijom Radivojevičom, s ktorým dnes spoločne zbierajú skúsenosti aj v juniorskom hokeji. „Pamätám si, keď sme boli s Matijom malí tretiaci a bavili sme sa, či pôjdeme po zápase na sushi. Boli sme na strelnici, ja som strieľal a potom som išiel vyberať puky. Mal som ešte takú duklácku čapicu. Matija sa napriahol, vystrelil a trafil ma zozadu do hlavy, našťastie do čapice. Išiel som hore na tribúnu, sadol som si a on prišiel za mnou, že prepáč, ale hlavne to nehovor mame,“ rozpráva s úsmevom.
Z malých chlapcov, ktorí spolu trávili čas na tréningoch a riešili, kam pôjdu po zápase na sushi, sa postupne stali hráči, ktorí dostávajú šancu vo vyššej vekovej kategórii. Aj moment, keď Matias zistil, že nastúpi za juniorov, si veľmi dobre pamätá. „Bol som v škole, tréner poslal zostavu a videl som tam svoje meno. Bol som veľmi rád.“
Práve jeho príbeh ukazuje, akú dôležitú úlohu zohráva systematická práca s mládežou. Od prvých tréningov v prípravke, cez žiacke kategórie a dorast až po juniorské zápasy. Každý krok predstavuje novú skúsenosť a ďalšiu príležitosť priblížiť sa k veľkému hokejovému snu.
Hokej ako každodenný život
Za výkonmi mladých hokejistov sa skrýva množstvo každodennej práce, tréningov a disciplíny. Svoje o tom vie aj Simon Suchý, pre ktorého je hokej pevnou súčasťou každého dňa. „Ráno vstanem, naraňajkujem sa a idem na tréning. Po tréningu sa väčšinou naobedujem, idem si domov oddýchnuť a poobede ma čaká ďalší tréning. Potom idem domov, najem sa a spať,“ opisuje svoj bežný režim.
V zápasový deň má však svoje vlastné pravidlá. „Keď máme zápas ráno, vstávam vždy tri hodiny pred ním. Pripravujem sa na zápas a snažím sa byť bez sociálnych sietí.“
Dôležitou súčasťou fungovania mladých hokejistov je aj škola. Hráči Dukly majú školský režim špeciálne upravený tak, aby dokázali skĺbiť vzdelávanie s náročným tréningovým procesom a mohli sa naplno venovať svojmu hokejovému rozvoju. Simon sa popri hokeji snaží venovať predovšetkým angličtine, ktorá môže byť v budúcnosti dôležitá aj pre jeho športovú kariéru.
A kam by sa chcel raz dostať? Jeho hokejovým vzorom je Macklin Celebrini a jeho sen je jasný. „Dostať sa čo najvyššie, do najlepšej ligy a živiť sa hokejom.“
Dorastenecká kabína trochu inak
Hokej však nie je iba o tréningoch, zápasoch a výsledkoch. Dôležitou súčasťou každého tímu je aj atmosféra v kabíne, spoločné zážitky a osobnosti, ktoré ju tvoria.
A ako to vyzerá v tej dorasteneckej?
- Najväčší zabávač kabíny: Sebastián Fajth
- DJ v šatni: Martin Paumer
- Najdlhšie pred zrkadlom: Miroslav Vojtáš
- Najviac ukecaný: Adrian Hulej
- Najväčší bojovník na ľade: Adrián Kulich
- Najzaujímavejšia prezývka: Lukáš Morávek – Cígo
Aj takéto maličkosti vytvárajú tímového ducha, ktorý je podľa kapitána Ľubomíra Biela jednou z najväčších predností dorastu Dukly.
Cieľ je jasný: Zabojovať o majstrovský titul
Dorastenci Dukly vstupujú do ďalšej časti sezóny s vysokými ambíciami. Trénerský tím sa netají tým, že by chcel mužstvo dostať čo najvyššie v tabuľke a vytvoriť si čo najlepšiu pozíciu pred vyraďovacou časťou. „Čo sa týka dlhodobej časti, chceme skončiť čo najvyššie a vypracovať si čo najlepšiu pozíciu pred play-off. V play-off chceme vždy hrať o najvyššie priečky, takže naším cieľom je tento rok získať titul,“ hovorí Richard Matejka.
Rovnaký cieľ má aj kapitán Ľubomír Biel. „Vyhrať titul majstra extraligy dorastu.“
Popri výsledkoch však tréneri nezabúdajú ani na to najdôležitejšie - pripraviť hráčov na ďalšie kroky v ich hokejovom aj osobnom živote. Dôraz preto kladú nielen na rozvoj hokejových zručností, ale aj na disciplínu, zodpovednosť a formovanie charakteru mladých hráčov. „Čo sa týka hokejovej stránky, snažíme sa hráčov viesť k osvojovaniu správnych návykov, ktoré budú potrebovať, aby sa dokázali presadiť či už v juniorskej kategórii, alebo na medzinárodnej úrovni. Dôraz kladieme najmä na osobnú a hernú disciplínu, zodpovednú hru bez puku či dodržiavanie krátkych striedaní. Zároveň však dbáme na to, aby si uvedomovali, že v prvom rade sú ľuďmi a až potom športovcami,“ zdôrazňuje Richard Matejka.
Príďte podporiť našich dorastencov!
Najbližšie sa dorastenci Dukly predstavia 18. novembra o 17:00 na ľade Skalice. Následne ich čaká domáci víkend, počas ktorého privítajú dvoch súperov z východného Slovenska. V sobotu 21. novembra o 14:00 nastúpia proti Michalovciam a v nedeľu 22. novembra o 10:30 ich čaká súboj s Košicami.
Príďte podporiť mladých hokejistov Dukly, ktorí každý deň pracujú na tom, aby sa posunuli o krok bližšie k svojim snom.
Pretože práve v doraste sa veľké hokejové sny začínajú meniť na skutočné príležitosti. A možno práve medzi dnešnými dorastencami rastú budúci hráči trenčianskeho A-mužstva.