Obrázok
Do Trenčína prišiel minulý týždeň a v drese „vojakov“ už stihol odohrať zápas proti úradujúcemu majstrovi z Bystrice. Dvojmetrový český obranca Lukáš Kovář otvorene priznáva, že ak bude potrebné, nebude sa báť zhodiť rukavice. Prioritou je však hrať, nie sedieť na trestnej lavici.
„Myslím, že sme odohrali dobré zápasy a najmä veľmi bojovné. Ukazuje sa sila tohto mužstva, že hráči sú ochotní a pripravení bojovať,“ rozhovoril sa na úvod Kovář. Hneď prvý zápas, kedy hájil farby Dukly, bol proti úradujúcemu majstrovi a fanúšikovia tak videli „reprízu minuloročného finále“. Ako sa však na túto skutočnosť pozeral Kovář, ktorý je v tíme nový? „Bol som si vedomý toho, že niektorí hráči budú mať väčšiu chuť po víťazstve práve preto, že sme hrali proti súperovi z finále. Sledujem slovenskú ligu a mám teda aspoň minimálny prehľad o tímoch. Vedel som, že zápas s Bystricou bude trošku vyhrotený a tým pádom som aj rád, že sme im aspoň takto čiastočne vrátili tú minuloročnú, finálovú sériu,“ pousmial sa.
Na začiatku sezóny figurovali na súpiske len dve zahraničné, české mená – Radek Dlouhý a Martin Rýgl. Kovář sa tak stal tretím zahraničným hráčom v tíme, krátko po ňom prišiel na niekoľko zápasov aj Jan Niko. Dali mu spoluhráči pocítiť jeho odlišnú národnosť? „Už sa to pomaly otáča, je nás tu už viac Čechov, takže možno zavedieme v Dukle nový trend. Už to nebude o Slovákoch a odchovancoch,“ rozosmial sa, „o chvíľu nás tu možno bude toľko, že slovenskí chlapci si z nás ani nebudú môcť robiť srandu,“ pokračoval s obrovským úsmevom bek, ktorý je s Duklou dohodnutý do konca novembra. Ak nepočúva od nových spoluhráčov narážky na svoj pôvod, smerujú však k jeho postave. Dvojmetrový a stokilový obranca je doslova neprehliadnuteľný a Peter Frűhauf ho nazval „high tower“. „Keď som to počul po prvý raz, schuti som sa zasmial,“ priznal sa.
Práve svojou mohutnou postavou vzbudzuje rešpekt a najmä v oku fanúšika je už tak akosi spontánne vnímaný ako ten, ktorý keď je potrebné, jednoducho udrie. Doslova. „Je mi jasné, že ľudia, ktorí chodia na hokej, chcú vidieť aj situácie so zhodenými rukavicami. Tvrdá hra a bitky patria k hokeju. A som na to pripravený,“ netajil sa, „rozprával som sa ale s trénerom na túto tému a všetci vieme, že tímu najviac pomôžem tým, keď budem hrať a nebudem sa nechávať vylučovať. Keď bude ale treba, som pripravený ukázať svoju silu.“
„Myslím, že sme odohrali dobré zápasy a najmä veľmi bojovné. Ukazuje sa sila tohto mužstva, že hráči sú ochotní a pripravení bojovať,“ rozhovoril sa na úvod Kovář. Hneď prvý zápas, kedy hájil farby Dukly, bol proti úradujúcemu majstrovi a fanúšikovia tak videli „reprízu minuloročného finále“. Ako sa však na túto skutočnosť pozeral Kovář, ktorý je v tíme nový? „Bol som si vedomý toho, že niektorí hráči budú mať väčšiu chuť po víťazstve práve preto, že sme hrali proti súperovi z finále. Sledujem slovenskú ligu a mám teda aspoň minimálny prehľad o tímoch. Vedel som, že zápas s Bystricou bude trošku vyhrotený a tým pádom som aj rád, že sme im aspoň takto čiastočne vrátili tú minuloročnú, finálovú sériu,“ pousmial sa.
Na začiatku sezóny figurovali na súpiske len dve zahraničné, české mená – Radek Dlouhý a Martin Rýgl. Kovář sa tak stal tretím zahraničným hráčom v tíme, krátko po ňom prišiel na niekoľko zápasov aj Jan Niko. Dali mu spoluhráči pocítiť jeho odlišnú národnosť? „Už sa to pomaly otáča, je nás tu už viac Čechov, takže možno zavedieme v Dukle nový trend. Už to nebude o Slovákoch a odchovancoch,“ rozosmial sa, „o chvíľu nás tu možno bude toľko, že slovenskí chlapci si z nás ani nebudú môcť robiť srandu,“ pokračoval s obrovským úsmevom bek, ktorý je s Duklou dohodnutý do konca novembra. Ak nepočúva od nových spoluhráčov narážky na svoj pôvod, smerujú však k jeho postave. Dvojmetrový a stokilový obranca je doslova neprehliadnuteľný a Peter Frűhauf ho nazval „high tower“. „Keď som to počul po prvý raz, schuti som sa zasmial,“ priznal sa.
Práve svojou mohutnou postavou vzbudzuje rešpekt a najmä v oku fanúšika je už tak akosi spontánne vnímaný ako ten, ktorý keď je potrebné, jednoducho udrie. Doslova. „Je mi jasné, že ľudia, ktorí chodia na hokej, chcú vidieť aj situácie so zhodenými rukavicami. Tvrdá hra a bitky patria k hokeju. A som na to pripravený,“ netajil sa, „rozprával som sa ale s trénerom na túto tému a všetci vieme, že tímu najviac pomôžem tým, keď budem hrať a nebudem sa nechávať vylučovať. Keď bude ale treba, som pripravený ukázať svoju silu.“