Obrázok
Séria je vyrovnaná a čo viac – hlavne poriadne vybičovaná. Po zverejnení šesťzápasovej „stopky“ pre Tomáša Starostu naskočil do zápasov Peter Frűhauf, ktorý vníma rozdielne výkony svojho tímu.
„V piatok sme dali my prvý gól, čo bola určitá psychická výhoda, v druhom domácom zápase to bol súper. Prvý gól dá vždy tímu akési krídla. Veľmi sme chceli a to nám do určitej miery zväzovalo ruky a nohy. Nitrania jednoducho triafali to, čo mali, a my sme naše šance nevedeli doraziť do bránky. Myslím si, že tieto zápasy boli úplne rovnaké, no v opačnom garde,“ rozhovoril sa Frűhauf na margo dvoch zápasov, ktoré odohrali pred domácim publikom. „Nezachovali sme chladnú hlavu ako v piatok v zakončeniach a šanciach. Doťahovali sme 2-3 gólové manko a potom človek veľmi chce, aby rýchlo – rýchlo napadali góly. Chýbala rozvaha a pokoj v zakončení. Človek stále sleduje čas, rozmýšľa, či to stíha, je pod tlakom a začína byť nervózny,“ pokračoval spomínaný obranca.
Po druhom štvrťfinálovom zápase prišla Dukla na niekoľko zápasov nielen o Borisa Sádeckého, ale tiež o beka Tomáša Starostu. Táto skutočnosť bola pre Frűhaufa jasným znamenám, že prichádza čas na jeho návrat. „Káder máme taký široký, resp. neširoký aký máme. Bolo jasné, že keď je tu playoff, môže sa niečo také stať. Počítal som s tým. Človek trénuje, ale herná prax, zápasová kondícia tam chýba. Pred piatkovým zápasom som sa toho obával, lebo som vôbec nevedel, ako na tom som. Ale máme štvrťfinálovú sériu, strašne vyrovnaného súpera, je to vybičované a ten adrenalín ma posúva za hranice, ktoré mám. Neviem, čo bude po playoff, ako to bude vyzerať. Ale adrenalín ma drží pokope,“ priznal odchovanec prešovského hokeja. Okrem dvoch „stopiek“ trápi Duklu aj niekoľko ďalších záležitostí, tento raz ale, žiaľ, zdravotných. „Keď sa pozrieme do histórie, takýchto situácií už bolo milión. Playoff rodí „neznámych hrdinov“ a to sa môže stať aj teraz. Niekedy 14 statočných môže byť viac úspešných ako 20 zdravých, nadupaných hráčov. Nehovorím, že v tejto situácii takí sme, lebo počas playoff sa nemá hovoriť o zdravotnom stave, ale rozhodne je to naštrbené. Nemôžeme hovoriť o zraneniach, ale samozrejme, že človek to vidí. Prichádza to... Ale o to viac sa musia tí statoční zomknúť,“ pokračoval odhodlane.
Séria s Nitrou, ktorá ponúka skutočne bojovný hokej, priniesla so sebou aj veľký záujem zo strany verejnosti. V Trenčíne sa po rokoch podarilo vypredať štadión už počas štvrťfinále. „Je to nádherné. Ja som ten hokej žral od mala, nevynechal som jediný zápas či na štadióne alebo v telke. O to viac obdivujem teraz ľudí, ktorí nevyrastali v hokejovom prostredí a podriadia mu predsa celý svoj život – tomu, aby si našli cestu na hokej. Aj keď to tu nie je jednoduché – či už s parkovaním, byť natlačený a pod., ale každého jedného z nich cítime. Je to fantastické, ako nás dokážu nabiť energiou,“ dodal na záver s vďakou.
„V piatok sme dali my prvý gól, čo bola určitá psychická výhoda, v druhom domácom zápase to bol súper. Prvý gól dá vždy tímu akési krídla. Veľmi sme chceli a to nám do určitej miery zväzovalo ruky a nohy. Nitrania jednoducho triafali to, čo mali, a my sme naše šance nevedeli doraziť do bránky. Myslím si, že tieto zápasy boli úplne rovnaké, no v opačnom garde,“ rozhovoril sa Frűhauf na margo dvoch zápasov, ktoré odohrali pred domácim publikom. „Nezachovali sme chladnú hlavu ako v piatok v zakončeniach a šanciach. Doťahovali sme 2-3 gólové manko a potom človek veľmi chce, aby rýchlo – rýchlo napadali góly. Chýbala rozvaha a pokoj v zakončení. Človek stále sleduje čas, rozmýšľa, či to stíha, je pod tlakom a začína byť nervózny,“ pokračoval spomínaný obranca.
Po druhom štvrťfinálovom zápase prišla Dukla na niekoľko zápasov nielen o Borisa Sádeckého, ale tiež o beka Tomáša Starostu. Táto skutočnosť bola pre Frűhaufa jasným znamenám, že prichádza čas na jeho návrat. „Káder máme taký široký, resp. neširoký aký máme. Bolo jasné, že keď je tu playoff, môže sa niečo také stať. Počítal som s tým. Človek trénuje, ale herná prax, zápasová kondícia tam chýba. Pred piatkovým zápasom som sa toho obával, lebo som vôbec nevedel, ako na tom som. Ale máme štvrťfinálovú sériu, strašne vyrovnaného súpera, je to vybičované a ten adrenalín ma posúva za hranice, ktoré mám. Neviem, čo bude po playoff, ako to bude vyzerať. Ale adrenalín ma drží pokope,“ priznal odchovanec prešovského hokeja. Okrem dvoch „stopiek“ trápi Duklu aj niekoľko ďalších záležitostí, tento raz ale, žiaľ, zdravotných. „Keď sa pozrieme do histórie, takýchto situácií už bolo milión. Playoff rodí „neznámych hrdinov“ a to sa môže stať aj teraz. Niekedy 14 statočných môže byť viac úspešných ako 20 zdravých, nadupaných hráčov. Nehovorím, že v tejto situácii takí sme, lebo počas playoff sa nemá hovoriť o zdravotnom stave, ale rozhodne je to naštrbené. Nemôžeme hovoriť o zraneniach, ale samozrejme, že človek to vidí. Prichádza to... Ale o to viac sa musia tí statoční zomknúť,“ pokračoval odhodlane.
Séria s Nitrou, ktorá ponúka skutočne bojovný hokej, priniesla so sebou aj veľký záujem zo strany verejnosti. V Trenčíne sa po rokoch podarilo vypredať štadión už počas štvrťfinále. „Je to nádherné. Ja som ten hokej žral od mala, nevynechal som jediný zápas či na štadióne alebo v telke. O to viac obdivujem teraz ľudí, ktorí nevyrastali v hokejovom prostredí a podriadia mu predsa celý svoj život – tomu, aby si našli cestu na hokej. Aj keď to tu nie je jednoduché – či už s parkovaním, byť natlačený a pod., ale každého jedného z nich cítime. Je to fantastické, ako nás dokážu nabiť energiou,“ dodal na záver s vďakou.