Obrázok
V Trenčíne pobudne minimálne do najbližšej reprezentačnej prestávky, taká je dohoda s klubom. Stanislav Balán by však rád zotrval dlhšie a to dáva najavo nielen svojimi vyjadreniami, ale predovšetkým predvedenou hrou. Vo svojom druhom zápase v trenčianskom drese si pripísal 3 kanadské body (1+2).
33-ročný český útočník odštartoval sezónu v Hodoníne, kde v 13 stretnutiach nazbieral 22 bodov (4+18). Od minulého týždňa je však „vojakom“, ktorý sa usadil v trenčianskej kabíne. „Pomaly si na seba so spoluhráčmi zvykáme. Teda aspoň ja na nich. Či aj oni na mňa, to sa treba opýtať ich,“ rozosmial sa odchovanec zlínskeho hokeja, „je tam 20 chalanov, ktorých musím pomaly spoznať, alebo aspoň podľa mena,“ opäť sa pousmial, „v tomto to majú oni ľahšie – musia si zapamätať len jedno meno. Ja dvadsať. Ale mnohých poznám aspoň z videnia, nakoľko sme proti sebe hrali v českej lige. Osobne som pri príchode poznal len Lubomíra Štacha a Michala Valenta,“ prezradil Stanislav Balán. V Trenčíne má isté miesto do najbližšej reprezentačnej prestávky, zatiaľ je tu totiž len na skúšku. „Nikam preč rozhodne nechcem utekať. Na túto možnosť, a síce pôsobiť v Trenčíne, som čakal a priznám sa, že to bolo už pred začiatkom sezóny. Vtedy to nevyšlo. Som rád za túto možnosť, že som dostal šancu sa ukázať a urobím všetko pre to, aby som sa tu udržal a pomohol tímu,“ netajil svoje prianie a odhodlanie.
Balán strávil väčšinu doterajšej kariéry v Česku, takže sa neraz stretol na ľade s Brankom Radivojevičom, ktorý pôsobil v Liberci. Z vtedajších súperov je teraz dvojica „tréner – zverenec“. „Je veľa trénerov, ktorí hokej nikdy nehrali. Vyštudujú školu a následne chcú trénovať. V tomto je však citeľný rozdiel, že ak niekto hokej hral a následne sa dá na trénerskú kariéru, tak je to cítiť. Pre mňa je to oveľa väčší tréner ako ten, čo príde ako teoretik zo školy a nikdy nehral,“ pokračoval český útočník. Za Trenčín doposiaľ Balán odohral dve stretnutia a obe na domácom ľade. Hneď na úvod svojho príchodu mal tak možnosť spoznať trenčianskych fanúšikov a atmosféru, o ktorú sa vedia postarať. Otázka však znie, či ich pri sústredení sa na hru dokázal vnímať: „Trenčianskych fanúšikov sa ani nedá nevnímať. Užívam si to, keď robia takýto „randál“. Sú výborní. Určite je to takto lepšie, než keby je tu 3000 ľudí a sú ticho ako v divadle.“
33-ročný český útočník odštartoval sezónu v Hodoníne, kde v 13 stretnutiach nazbieral 22 bodov (4+18). Od minulého týždňa je však „vojakom“, ktorý sa usadil v trenčianskej kabíne. „Pomaly si na seba so spoluhráčmi zvykáme. Teda aspoň ja na nich. Či aj oni na mňa, to sa treba opýtať ich,“ rozosmial sa odchovanec zlínskeho hokeja, „je tam 20 chalanov, ktorých musím pomaly spoznať, alebo aspoň podľa mena,“ opäť sa pousmial, „v tomto to majú oni ľahšie – musia si zapamätať len jedno meno. Ja dvadsať. Ale mnohých poznám aspoň z videnia, nakoľko sme proti sebe hrali v českej lige. Osobne som pri príchode poznal len Lubomíra Štacha a Michala Valenta,“ prezradil Stanislav Balán. V Trenčíne má isté miesto do najbližšej reprezentačnej prestávky, zatiaľ je tu totiž len na skúšku. „Nikam preč rozhodne nechcem utekať. Na túto možnosť, a síce pôsobiť v Trenčíne, som čakal a priznám sa, že to bolo už pred začiatkom sezóny. Vtedy to nevyšlo. Som rád za túto možnosť, že som dostal šancu sa ukázať a urobím všetko pre to, aby som sa tu udržal a pomohol tímu,“ netajil svoje prianie a odhodlanie.
Balán strávil väčšinu doterajšej kariéry v Česku, takže sa neraz stretol na ľade s Brankom Radivojevičom, ktorý pôsobil v Liberci. Z vtedajších súperov je teraz dvojica „tréner – zverenec“. „Je veľa trénerov, ktorí hokej nikdy nehrali. Vyštudujú školu a následne chcú trénovať. V tomto je však citeľný rozdiel, že ak niekto hokej hral a následne sa dá na trénerskú kariéru, tak je to cítiť. Pre mňa je to oveľa väčší tréner ako ten, čo príde ako teoretik zo školy a nikdy nehral,“ pokračoval český útočník. Za Trenčín doposiaľ Balán odohral dve stretnutia a obe na domácom ľade. Hneď na úvod svojho príchodu mal tak možnosť spoznať trenčianskych fanúšikov a atmosféru, o ktorú sa vedia postarať. Otázka však znie, či ich pri sústredení sa na hru dokázal vnímať: „Trenčianskych fanúšikov sa ani nedá nevnímať. Užívam si to, keď robia takýto „randál“. Sú výborní. Určite je to takto lepšie, než keby je tu 3000 ľudí a sú ticho ako v divadle.“