Obrázok
Obranca Tomáš Bokroš si znova zmeral sily s mužstvom, ktoré trénuje jeho otec, a to hneď v prvom zápase Trenčína v novej sezóne Tipos Extraligy 2020/2021. Špecifickejšiu chuť tomuto hokejovému stretnutiu však priniesla skutočnosť, že sa hralo po prvý raz pred prázdnymi tribúnami.
Tomáš, vo svojej kariére si už neraz hral proti mužstvu, ktoré trénoval tvoj otec. Aké to bolo tento raz hneď na úvod sezóny?
„Vôbec som na to nemyslel. Zápas to bol pre mňa ako každý iný. Pred zápasom sme si ale zavolali, trošku sme sa podpichovali. Hovoril som mu, že to určite klasicky zabetónuje, ale že my si nájdeme cestičky ako na nich. (smiech) Takže sme sa na tom pobavili. Po zápase sme to tak jemne vyhodnotili, že sa to skutočne podobalo prvému zápasu v sezóne. Ale nič veľké. Skôr pred tým zápasom sme sa podpichovali. Každopádne ja som rád, že sme to zvládli za tri body a ideme ďalej.“
Je niečo, čím by ťa ako tréner vedel prekvapiť?
„Veľmi dobre ho poznám, navyše ma rok trénoval, takže som na všetky jeho veci zvyknutý. Ale myslím si, že za posledné dva roky sa to zmenilo, už nie je taký impulzívny ako kedysi.“
Pred zápasom som stretla tvojho brata a na otázku, či bude fandiť tebe alebo otcovi, odpovedal dosť vyhýbavo. Čo ale taká tvoja mamina?
„Povedala, že ja by som mohol dať gól a Detva vyhrať. (smiech) Ona to mala takto vymyslené. Ale myslím, že nejako extra to neprežívala. Už sme sa za tie roky neraz takto s otcom stretli, že sme hrali proti sebe.“
Prišlo teda podpichovanie aspoň zo strany vlastných spoluhráčov?
„Neriešili to nejako extra, ale tie 2-3 dni pred zápasom sa ma pýtali, aká bude zo strany Detvy taktika. Tak som žartoval, že to bude klasický bokrošovský betón. Ale našťastie nebol taký pevný.“ (smiech)
Posuňme sa ale už ďalej. Ako sa trénuje, keď vzhľadom na aktuálnu situáciu vôbec nie je isté, kedy budete proti komu hrať, a program sa môže zmeniť zo dňa na deň?
„Ak by niečo takéto nastalo v marci a zo dňa na deň by sa nám menil harmonogram, bolo by to rozhodne nepríjemné. Nakoľko tu už ale s tým pomerne dlho žijeme a situácia je chaotická, sme radi, že vôbec môžeme trénovať a hrať. Je správne, že sa kolá budú predohrávať, ak nejaký súper nebude môcť zo zdravotných dôvodov nastúpiť. Neviem dokedy by trvala sezóna, ak by sa zápasy kvôli tímovým karanténam len odkladali. Myslím, že všetci kompetentní hľadajú spôsoby, aby liga mala svoju úroveň.“
Tento raz to nebola len klasická letná prestávka medzi sezónami, ale trvala 6 a pol mesiaca. Aký bol teda prvý súťažný zápas?
„Hrali sme nejaké tie prípravné zápasy a priznám sa, že i tento náš prvý ligový som tak vnímal. Myslím to smerom k ľuďom – nie sme na to zvyknutí, že tu ľudí nemáme, a tak sa vytráca súťažné nasadenie. Na ligu vždy prišlo oveľa viac ľudí ako na prípravné stretnutia, a tak sme to vždy cítili a uvedomili si, že už je tu o čo hrať. Zrazu je tu ticho, prázdno. Ale ako som už povedal, sme šťastní, že môžeme vôbec hrať.“
Chalani obsluhujúci kocku sa vám snažili počas zápasu púšťať aspoň audio záznamy fanúšikov, ich povzbudzovanie. Ale zrejme to bola slabá náplasť...
„Keď sme pred zápasom vyšli na ľad, tak som si uvedomil, že minulý rok prvý domáci zápas, keď sme hrali proti Slovanu, bol celý štadión plný, a zrazu nič. Až mi smutno zostalo. Zvukári sa nám snažili navodiť atmosféru, no ja som si pomyslel, že čo to tu preboha duní? (smiech) Viem, že sa snažili, ale myslím, že nemáme na to audiosústavu, aby nám to vynahradilo skutočných fanúšikov.“ (smiech)
No a čo noví hráči? Kto si najviac získal tvoje sympatie?
„Nezamiloval som sa tu do nikoho nového. (smiech) Všetci chalani, ktorí prišli, prišli s pokorou. Nikto nie je namajstrovaný. A to si všíma celá kabína, keď príde niekto nový, či je namyslený alebo pokorný. Všetci sú v pohode, to je najdôležitejšie.“
Tomáš, vo svojej kariére si už neraz hral proti mužstvu, ktoré trénoval tvoj otec. Aké to bolo tento raz hneď na úvod sezóny?
„Vôbec som na to nemyslel. Zápas to bol pre mňa ako každý iný. Pred zápasom sme si ale zavolali, trošku sme sa podpichovali. Hovoril som mu, že to určite klasicky zabetónuje, ale že my si nájdeme cestičky ako na nich. (smiech) Takže sme sa na tom pobavili. Po zápase sme to tak jemne vyhodnotili, že sa to skutočne podobalo prvému zápasu v sezóne. Ale nič veľké. Skôr pred tým zápasom sme sa podpichovali. Každopádne ja som rád, že sme to zvládli za tri body a ideme ďalej.“
Je niečo, čím by ťa ako tréner vedel prekvapiť?
„Veľmi dobre ho poznám, navyše ma rok trénoval, takže som na všetky jeho veci zvyknutý. Ale myslím si, že za posledné dva roky sa to zmenilo, už nie je taký impulzívny ako kedysi.“
Pred zápasom som stretla tvojho brata a na otázku, či bude fandiť tebe alebo otcovi, odpovedal dosť vyhýbavo. Čo ale taká tvoja mamina?
„Povedala, že ja by som mohol dať gól a Detva vyhrať. (smiech) Ona to mala takto vymyslené. Ale myslím, že nejako extra to neprežívala. Už sme sa za tie roky neraz takto s otcom stretli, že sme hrali proti sebe.“
Prišlo teda podpichovanie aspoň zo strany vlastných spoluhráčov?
„Neriešili to nejako extra, ale tie 2-3 dni pred zápasom sa ma pýtali, aká bude zo strany Detvy taktika. Tak som žartoval, že to bude klasický bokrošovský betón. Ale našťastie nebol taký pevný.“ (smiech)
Posuňme sa ale už ďalej. Ako sa trénuje, keď vzhľadom na aktuálnu situáciu vôbec nie je isté, kedy budete proti komu hrať, a program sa môže zmeniť zo dňa na deň?
„Ak by niečo takéto nastalo v marci a zo dňa na deň by sa nám menil harmonogram, bolo by to rozhodne nepríjemné. Nakoľko tu už ale s tým pomerne dlho žijeme a situácia je chaotická, sme radi, že vôbec môžeme trénovať a hrať. Je správne, že sa kolá budú predohrávať, ak nejaký súper nebude môcť zo zdravotných dôvodov nastúpiť. Neviem dokedy by trvala sezóna, ak by sa zápasy kvôli tímovým karanténam len odkladali. Myslím, že všetci kompetentní hľadajú spôsoby, aby liga mala svoju úroveň.“
Tento raz to nebola len klasická letná prestávka medzi sezónami, ale trvala 6 a pol mesiaca. Aký bol teda prvý súťažný zápas?
„Hrali sme nejaké tie prípravné zápasy a priznám sa, že i tento náš prvý ligový som tak vnímal. Myslím to smerom k ľuďom – nie sme na to zvyknutí, že tu ľudí nemáme, a tak sa vytráca súťažné nasadenie. Na ligu vždy prišlo oveľa viac ľudí ako na prípravné stretnutia, a tak sme to vždy cítili a uvedomili si, že už je tu o čo hrať. Zrazu je tu ticho, prázdno. Ale ako som už povedal, sme šťastní, že môžeme vôbec hrať.“
Chalani obsluhujúci kocku sa vám snažili počas zápasu púšťať aspoň audio záznamy fanúšikov, ich povzbudzovanie. Ale zrejme to bola slabá náplasť...
„Keď sme pred zápasom vyšli na ľad, tak som si uvedomil, že minulý rok prvý domáci zápas, keď sme hrali proti Slovanu, bol celý štadión plný, a zrazu nič. Až mi smutno zostalo. Zvukári sa nám snažili navodiť atmosféru, no ja som si pomyslel, že čo to tu preboha duní? (smiech) Viem, že sa snažili, ale myslím, že nemáme na to audiosústavu, aby nám to vynahradilo skutočných fanúšikov.“ (smiech)
No a čo noví hráči? Kto si najviac získal tvoje sympatie?
„Nezamiloval som sa tu do nikoho nového. (smiech) Všetci chalani, ktorí prišli, prišli s pokorou. Nikto nie je namajstrovaný. A to si všíma celá kabína, keď príde niekto nový, či je namyslený alebo pokorný. Všetci sú v pohode, to je najdôležitejšie.“