Obrázok
V úvodných piatich zápasoch sezóny získal 5 bodov (4+1), jeho odhodlanie a bojovnosť však zastavila aktuálna pandémia. Marek Hecl je rovnako ako všetci jeho spoluhráči v karanténe a hoci nemá síl na rozdávanie, teší sa, keď sa bude môcť opäť vrátiť na ľad.
Hráči trenčianskej Dukly boli vôbec poslednými v lige, koho lapil nešťastný vírus. “Bohužiaľ nedá sa nič robiť. Vedeli sme, že skôr či neskôr to zasiahne aj nás. Obchádzalo nás to dlho,“ začal rozhovor Marek Hecl, „minulý týždeň vo štvrtok sme mali testovanie, po ktorom sme išli do karantény, nakoľko zhruba polovica tímu bola pozitívna. Dnes sme boli na ďalších testoch, zajtra by sme mali mať výsledky,“ pokračoval. Hoci boli jeho doterajšie výsledky vždy negatívne, tento raz tomu veľkú nádej nedáva. „Priznám sa, necítim sa dobre. Som slabý, unavený a navyše som stratil chuť a čuch. Teraz jem kompót a je to ako keby som jedol polystyrén. Žiadna chuť,“ otvorene priznal svoj zdravotný stav, „takže tomu nedávam veľké nádeje, že by som bol negatívny.“
Povinná karanténa, ktorá drží človeka takpovediac len medzi štyrmi stenami, nedáva priveľa priestoru a možností na aktivity. „Popravde nerobím vôbec nič. Len ležím, spím a pozerám filmy. Ani doma necvičím, lebo na to nemám energiu,“ pokračoval. Má teda Marek nejaké odporúčania na filmy, ktoré sa oplatí v tomto čase si pozrieť? „Ja som taký, že si zapnem Netflix a pozriem si čokoľvek,“ zasmial sa, „nemám obľúbený žáner. Ale keď už, tak mám rád športové filmy, dokumenty.“ Domáce „ničnerobenie“ navyše násobí fakt, že sa človek nemôže socializovať. „Samozrejme, že mi kontakty s chalanmi a kamarátmi chýbajú. Rodičia alebo kamaráti mi len prinesú jedlo, ale len mi ho položia a nestretávam sa s nimi,“ ozrejmil.
Ako sme už avizovali vyššie, vírus zasiahol trenčiansku kabínu v čase, kedy sa Hecl veľmi dobre rozbiehal. „Jedna vec je, že sa mi strelecky darí, no druhá, či tím vyhrá alebo prehrá. Poviem narovinu, že cesta domov zo Zámkov bola katastrofálna, každý mal hlavu dole. Bolo to niečo hrozné,“ priznal. V slovách hlavného trénera o potrebe vyvodenia dôsledkov si našiel „to svoje“ aj on. „Určite sa to týkalo i mňa, každého. Každý sa musíme zlepšiť. To, že som dal gól, nič neznamená. Niečo sme si k tomu so spoluhráčmi povedali, uvidíme, čo bude ďalej,“ pokračoval. A hoci má len 22 rokov, v tíme má podľa slov trénera už i on patriť k tzv. tahúňom. „Som rád, že môžem gólmi pomáhať tímu, ale nepovažujem sa, že by som bol mladý hráč. Mám 22 rokov, čo nie je síce veľa, ale ak chcem v hokeji niečo dosiahnuť, tak v tomto mojom veku by som tým ťahúňom mal byť a presadzovať sa,“ dodal odhodlane na záver.
Hráči trenčianskej Dukly boli vôbec poslednými v lige, koho lapil nešťastný vírus. “Bohužiaľ nedá sa nič robiť. Vedeli sme, že skôr či neskôr to zasiahne aj nás. Obchádzalo nás to dlho,“ začal rozhovor Marek Hecl, „minulý týždeň vo štvrtok sme mali testovanie, po ktorom sme išli do karantény, nakoľko zhruba polovica tímu bola pozitívna. Dnes sme boli na ďalších testoch, zajtra by sme mali mať výsledky,“ pokračoval. Hoci boli jeho doterajšie výsledky vždy negatívne, tento raz tomu veľkú nádej nedáva. „Priznám sa, necítim sa dobre. Som slabý, unavený a navyše som stratil chuť a čuch. Teraz jem kompót a je to ako keby som jedol polystyrén. Žiadna chuť,“ otvorene priznal svoj zdravotný stav, „takže tomu nedávam veľké nádeje, že by som bol negatívny.“
Povinná karanténa, ktorá drží človeka takpovediac len medzi štyrmi stenami, nedáva priveľa priestoru a možností na aktivity. „Popravde nerobím vôbec nič. Len ležím, spím a pozerám filmy. Ani doma necvičím, lebo na to nemám energiu,“ pokračoval. Má teda Marek nejaké odporúčania na filmy, ktoré sa oplatí v tomto čase si pozrieť? „Ja som taký, že si zapnem Netflix a pozriem si čokoľvek,“ zasmial sa, „nemám obľúbený žáner. Ale keď už, tak mám rád športové filmy, dokumenty.“ Domáce „ničnerobenie“ navyše násobí fakt, že sa človek nemôže socializovať. „Samozrejme, že mi kontakty s chalanmi a kamarátmi chýbajú. Rodičia alebo kamaráti mi len prinesú jedlo, ale len mi ho položia a nestretávam sa s nimi,“ ozrejmil.
Ako sme už avizovali vyššie, vírus zasiahol trenčiansku kabínu v čase, kedy sa Hecl veľmi dobre rozbiehal. „Jedna vec je, že sa mi strelecky darí, no druhá, či tím vyhrá alebo prehrá. Poviem narovinu, že cesta domov zo Zámkov bola katastrofálna, každý mal hlavu dole. Bolo to niečo hrozné,“ priznal. V slovách hlavného trénera o potrebe vyvodenia dôsledkov si našiel „to svoje“ aj on. „Určite sa to týkalo i mňa, každého. Každý sa musíme zlepšiť. To, že som dal gól, nič neznamená. Niečo sme si k tomu so spoluhráčmi povedali, uvidíme, čo bude ďalej,“ pokračoval. A hoci má len 22 rokov, v tíme má podľa slov trénera už i on patriť k tzv. tahúňom. „Som rád, že môžem gólmi pomáhať tímu, ale nepovažujem sa, že by som bol mladý hráč. Mám 22 rokov, čo nie je síce veľa, ale ak chcem v hokeji niečo dosiahnuť, tak v tomto mojom veku by som tým ťahúňom mal byť a presadzovať sa,“ dodal odhodlane na záver.