Obrázok
Zoznam zranených je stále pridlhý, šialenstvo ohľadom tejto skutočnosti prežíva Dukla už tretí rok po sebe. Športový riaditeľ Branko Radivojevič cíti miestami frustráciu...
Niektorí hráči nepodávali výkon, aký od nich tréneri očakávali, ďalší sa zranili, iní čoskoro odcestujú. Vedenie sa preto rozhodlo, okrem iného, siahnuť po 31-ročnom centrovi Branislavovi Rehušovi. „Je to veľmi skúsený hokejista a myslím, že čísla hovoria za neho. Verím, že bude pre nás prínosom. Stále reagujeme na situáciu, že s niektorými hráčmi sme sa rozlúčili, iní odídu do dvadsiatky, Američania naspäť domov, do svojich tímov. Braňo je, ako sa hovorí, „dopredu i dozadu“ a má veľmi silné buly. Rovnako je platný aj na oslabovky. Verím, že hlavne v týchto veciach nám pomôže,“ prezradil očakávania športový riaditeľ a súčasne asistent trénera Branko Radivojevič. Ako už bolo avizované, pre problémy zranených hráčov sa vsadilo na legionárov, ktorí v Trenčíne pobudnú niekoľko týždňov. „Viem, že príchod zámorských posíl nie je ideálne riešenie, ale v situácii, v ktorej sme boli, nám to padlo vhod. Keby neprišli, v túto chvíľu by sme nemali dať koho do zostavy. Viem, že sa hovorí o koncepčnej práci, ale my to koncepčne robiť nemôžeme, lebo niekedy sme radi, že máme vôbec koho napísať na zápasovú súpisku. Nemôžeme sa na to vyhovárať... Verím, že všetko zlé si teraz zlízneme a bude už len lepšie, i keď vôbec nevieme dátumy, kedy sa nám zranení hráči vrátia. To sa týka najmä Jožka Sládoka a otázny je tiež Peter Sojčík, ktorý možno bude celý december mimo. Lukáš Paukovček a Boris Sádecký by sa mali čoskoro vrátiť, tak verím, že sa tréningami dostanú do kondície a že nám pomôžu,“ otvorene pokračoval Radivojevič.
Vysoký počet zranených hráčov nie je, žiaľ, problémom v Trenčíne po prvý raz. Tréneri sa s ním stretávajú už niekoľký rok po sebe. „Zamýšľali sme sa nad tým a keby ide o svalové zranenia, bola by to otázka nevhodného tréningu. Ale tu ide o zlomeninu ruky i nohy, doničené ramená, ... Nemyslím si, že je to zlým tréningom, ale skôr sa zamýšľam ako to tu odbosorovať. Toto sa deje už tretiu sezónu po sebe; vždy v tomto období október až december sa rieši to isté dookola,“ vyslovil a vzápätí vysvetlil, prečo vedenie následne nesiahne po „hotových“ hráčoch: „Je potrebné si uvedomiť, že my platíme i zranených hráčov a tým pádom je pre nás náročné nahradiť ich niekým adekvátnym. Nie sú na to financie.“ Ako už Radivojevič naznačil, pretrvávajúce zranenia nevyplývajú z nesprávnych tréningov, problém je inde. Ten však pomenovať nevie: „Neviem, či musíme zavolať vymetača diabla,“ pousmial sa, „teraz sa smejem, ale je to frustrujúce. Niekedy si s trénermi povieme, že máme všetkých a zamýšľame sa koho vynecháme zo zostavy, no pred či počas tréningu sa niečo stane a sme radi, že to vôbec nejako polepíme. Neviem, čo si mám o tom myslieť, lebo sa to opakuje rok čo rok a stále s tým máme problémy.“ Celá táto šialená situácia má dopad na tím, na psychiku hráčov: „Je to len obraz toho, v akej sme situácii. Keď sa nedarí a sú prehry, tak sa i hokejka zviera. Napríklad v prípade Juraja Bezúcha očakávame góly, rozprávame sa s ním o tom. Už sa zdvíhal, herne sa dostával do šancí a zrazu ochorel. To, na čom pracoval, sa rázom rozpadlo kvôli chorobe.“ Existuje teda vôbec nejaký spôsob, recept, ako sa znova postaviť a nájsť stratenú silu? „Každý musí nájsť takú tú svoju cestu ako objaviť vnútornú pohodu, príp. sa porozprávať so športovým psychológom. Chceli sme to riešiť spoločne, no vzhľadom na túto „covidovú“ situáciu sme obmedzovaní. S hráčmi komunikujeme, snažíme sa, ale je potrebné si uvedomiť, že toto majú primárne vo svojich rukách,“ uviedol na záver Radivojevič.
Niektorí hráči nepodávali výkon, aký od nich tréneri očakávali, ďalší sa zranili, iní čoskoro odcestujú. Vedenie sa preto rozhodlo, okrem iného, siahnuť po 31-ročnom centrovi Branislavovi Rehušovi. „Je to veľmi skúsený hokejista a myslím, že čísla hovoria za neho. Verím, že bude pre nás prínosom. Stále reagujeme na situáciu, že s niektorými hráčmi sme sa rozlúčili, iní odídu do dvadsiatky, Američania naspäť domov, do svojich tímov. Braňo je, ako sa hovorí, „dopredu i dozadu“ a má veľmi silné buly. Rovnako je platný aj na oslabovky. Verím, že hlavne v týchto veciach nám pomôže,“ prezradil očakávania športový riaditeľ a súčasne asistent trénera Branko Radivojevič. Ako už bolo avizované, pre problémy zranených hráčov sa vsadilo na legionárov, ktorí v Trenčíne pobudnú niekoľko týždňov. „Viem, že príchod zámorských posíl nie je ideálne riešenie, ale v situácii, v ktorej sme boli, nám to padlo vhod. Keby neprišli, v túto chvíľu by sme nemali dať koho do zostavy. Viem, že sa hovorí o koncepčnej práci, ale my to koncepčne robiť nemôžeme, lebo niekedy sme radi, že máme vôbec koho napísať na zápasovú súpisku. Nemôžeme sa na to vyhovárať... Verím, že všetko zlé si teraz zlízneme a bude už len lepšie, i keď vôbec nevieme dátumy, kedy sa nám zranení hráči vrátia. To sa týka najmä Jožka Sládoka a otázny je tiež Peter Sojčík, ktorý možno bude celý december mimo. Lukáš Paukovček a Boris Sádecký by sa mali čoskoro vrátiť, tak verím, že sa tréningami dostanú do kondície a že nám pomôžu,“ otvorene pokračoval Radivojevič.
Vysoký počet zranených hráčov nie je, žiaľ, problémom v Trenčíne po prvý raz. Tréneri sa s ním stretávajú už niekoľký rok po sebe. „Zamýšľali sme sa nad tým a keby ide o svalové zranenia, bola by to otázka nevhodného tréningu. Ale tu ide o zlomeninu ruky i nohy, doničené ramená, ... Nemyslím si, že je to zlým tréningom, ale skôr sa zamýšľam ako to tu odbosorovať. Toto sa deje už tretiu sezónu po sebe; vždy v tomto období október až december sa rieši to isté dookola,“ vyslovil a vzápätí vysvetlil, prečo vedenie následne nesiahne po „hotových“ hráčoch: „Je potrebné si uvedomiť, že my platíme i zranených hráčov a tým pádom je pre nás náročné nahradiť ich niekým adekvátnym. Nie sú na to financie.“ Ako už Radivojevič naznačil, pretrvávajúce zranenia nevyplývajú z nesprávnych tréningov, problém je inde. Ten však pomenovať nevie: „Neviem, či musíme zavolať vymetača diabla,“ pousmial sa, „teraz sa smejem, ale je to frustrujúce. Niekedy si s trénermi povieme, že máme všetkých a zamýšľame sa koho vynecháme zo zostavy, no pred či počas tréningu sa niečo stane a sme radi, že to vôbec nejako polepíme. Neviem, čo si mám o tom myslieť, lebo sa to opakuje rok čo rok a stále s tým máme problémy.“ Celá táto šialená situácia má dopad na tím, na psychiku hráčov: „Je to len obraz toho, v akej sme situácii. Keď sa nedarí a sú prehry, tak sa i hokejka zviera. Napríklad v prípade Juraja Bezúcha očakávame góly, rozprávame sa s ním o tom. Už sa zdvíhal, herne sa dostával do šancí a zrazu ochorel. To, na čom pracoval, sa rázom rozpadlo kvôli chorobe.“ Existuje teda vôbec nejaký spôsob, recept, ako sa znova postaviť a nájsť stratenú silu? „Každý musí nájsť takú tú svoju cestu ako objaviť vnútornú pohodu, príp. sa porozprávať so športovým psychológom. Chceli sme to riešiť spoločne, no vzhľadom na túto „covidovú“ situáciu sme obmedzovaní. S hráčmi komunikujeme, snažíme sa, ale je potrebné si uvedomiť, že toto majú primárne vo svojich rukách,“ uviedol na záver Radivojevič.