Obrázok
Trenčiansky útočník Peter Sojčík vyšiel proti Liptákom, rovnako ako jeho spoluhráči, naprázdno. Dôvod prehry bol podľa neho v slabšom pohybe Dukly. „Hlavná príčina bola, že nám chýbal pohyb. Šance sme tam nejaké mali, aj prečíslenia 2 na 1, ale bohužiaľ sme sa nedostali do vedenia. Pri troche šťastia, keby nám to tam padlo, zápas mohol vyzerať inak. Skončilo to 0:3, už s tým však nič nespravíme,“ povzdychol si Peter. Kde hľadať príčinu, že dva dni po dobre zvládnutom dueli v Banskej Bystrici Trenčania herne vybuchli? „Ťažko povedať. Stále máme nejakých zranených hráčov, niektorí chalani sa vrátili po zraneniach či chorobách, nie je to pre nich jednoduché hneď do toho naskočiť. Už v utorok hráme vonku a musíme to odčiniť,“ povedal Sojčík. Prehra prišla po sérii dobrých zápasov, preto z nej 30-ročný ťahúň Dukly nechcel robiť vedu. „Stáva sa to aj väčším mužstvám, v lepších ligách. Musíme sa sústrediť na tie veci, ktoré nám išli, či už v Bystrici, alebo doma s Popradom. Chýbal nám dnes najmä pohyb. V tých zápasoch, kedy sme hrali ten hokej, ktorý by sme chceli, bolo od prvých minút vidieť neskutočné nasadenie a tlak. Nehovorím, že dnes sme nechceli, každý z nás chcel a nechal tam maximum, ale pravdepodobne tie sily chýbali,“ myslí si Peter. Jeho život sa pred krátkym časom riadne zmenil, stal sa totiž otcom dcérky. „Je to niečo neuveriteľné. Nikdy som tomu nerozumel, čo to znamená, keď o tom hovorili starší chalani, keď som mal dvadsať rokov. Ale naozaj, ten život sa otočí o 180 stupňov. Aj po takýchto ťažkých zápasoch, keď prídete večer unavený domov, malá sa na vás usmeje, je to neuveriteľné,“ pousmial sa šťastný otec. Častým problémom čerstvých rodičov býva spánok. Ako je to u Sojčíkovcov? „Zatiaľ to máme tak, že ja spím v obývačke, uvidíme, ako si malá zvykne, ešte je doma krátko. Spinká však v noci dobre, budí sa len dvakrát, aby sa najedla. Čakám, že v priebehu pár dní sa vrátim do spálne aj ja,“ dúfa Peter Sojčík.