Obrázok
61-ročný tréner Július Pénzeš sa začiatkom roka vrátil do Dukly po ôsmich rokoch. V trenčianskom klube bol ako asistent pri zatiaľ poslednom majstrovskom titule v roku 2004, aj pri poslednej účasti vo finále v roku 2007. Po nečakaných udalostiach spred týždňa sa stal hlavným trénerom mužstva, cieľ pre záver sezóny má jasný.
Ako vnímate najbližší nedeľný súboj s Liptovským Mikulášom?
„Potrebujeme ho vyhrať. Máme za sebou ťažký týždeň, nepodarilo sa nám uchmatnúť nejaké body tímom z popredia tabuľky, zajtra dáme všetky sily do toho, aby sme porazili Mikuláš. Hrá sa ešte o dosť bodov, ale my veľmi potrebujeme body z tohto zápasu, pretože všetky tímy ich zbierajú.“
Je mužstvo zdravotne v poriadku, alebo niekto bude chýbať?
„Všetci sú v poriadku, pripravení zabojovať o body. Nejaké drobné šrámy sa v takýchto zápasoch nepočítajú.“
V posledných zápasoch chýbal v zostave Jevgenij Misenev, ako to vyzerá s ním?
„Rozlúčili sme sa s ním. Sú tu totiž aj možnosti posilnenia kádra zo Slovana, uvidíme k akej dohode nakoniec príde. Misenev mal posilniť prvú, alebo druhú päťku, s tým do mužstva prichádzal. Tam si miesto nenašiel, hoci treba si priznať, že veľa možností nedostal. Zahraniční hráči sa však musia aj počas minima možností chytiť svojej šance. Nám sa však do tých prvých pätiek nedostal a v ďaľších chceme dávať šancu našim odchovancom, hráčom, ktorí sú spätí s Duklou a dajú do toho srdiečko. Nevravím, že by Misenev nedal, máme však dosť svojich kvalitných hráčov. Mládežnícke mužstvá dosahujú úspechy, hráči z nich potrebujú šancu. Marek Hecl sa hneď presadil, v štyroch zápasoch strelil tri góly, to je obdivuhodné u takého mladého hráča. Sádecký takisto ukazuje kvalitu, sú tam ešte aj ďalší hráči a ak by aj prišlo k tomu, že sa niekto zraní, máme kam siahnuť. Preto sme sa takto rozhodli.“
Čaká ešte 11 zápasov, aj ste kalkulovali, koľko bodov bude treba na postup?
„Ťažko s tým kalkulovať, súperi dokázali zabodovať aj so silnejšími protivníkmi. My sa musíme sústrediť na každý najbližší zápas. Potrebujeme bodovať. Čakajú nás zápasy s tímami, ktoré sú blízko nás, do každého zápasu pôjdeme s úmyslom zvíťaziť. Hráme jeden domáci duel, po prestávke trikrát vonku, sú to však všetko súperi nášho rangu, chceme tam bodovať. Počítať body budeme až na konci.“
Už ste s Duklou dosiahli ako asistent nejaké úspechy v play-off, túžite opäť zažiť plné tribúny trenčianskeho štadióna?
„Áno, človeka to viac teší, keď vidí plné tribúny, ktoré nás ženú dopredu. Postupom času, keď sme začali dosahovať lepšie výsledky, ľudia sa pomaličky vracali na tribúny. Verím, že to bude pokračovať. Veľmi potrebujeme ich podporu. Nie je to len klišé, že je to náš ďalší hráč. Je to naozaj pravda, ak chlapci cítia podporu z tribún, viac do hry dajú a viac si veria. Verím teda, že nás prídu fanúšikovia podporiť v čo najväčšom počte.“
Na pár rokov ste sa trochu stratili z dohľadu slovenského fanúšika. Ako si spomínate na roky strávené v kazašskom Pavlodare?
„Keď som tam prišiel, na hokej tam chodilo päťsto až tisíc ľudí. Výsledkami a tým, že sa nám začalo dariť, tak bol trojtisícový štadión na konci prvého, aj v druhom a treťom ročníku, plný. Je to teda o tom, dosahovať výsledky a dať do hry srdce. Divák to ocení a prichádza v hojnejšom počte na tribúny. Impulz teda musí prísť v prvom rade od nás, divák potom príde, keď uvidí, že chlapci dali do toho všetko. Verím, že sa nám spoločne podarí dosiahnuť to, v čo veríme, čo už Janko Kobezda naštartoval. Našim cieľom je dostať sa do play-off a tam je už naozaj možné všetko. V prvom rade sa tam ale musíme dostať. Urobíme pre to všetko, aj pre Janka. Pod jeho vedením sa to podarilo naštartovať, chceme v tom pokračovať.“
Považujete svoje kazašské pôsobenie za svoj doterajší vrchol trénerskej kariéry?
„Dá sa to tak povedať. Bol som prvýkrát v zahraničí, dosiahli sme tam s mužstvom pekné úspechy. Nebola to totiž ľahká súťaž. Bolo tam dosť peňazí a tak tam hralo veľa zahraničných hráčov, každé mužstvo ich malo aj desať. Nebolo to teda jednoduché. Nám sa však podarilo trikrát po sebe vybojovať titul, takže bol to naozaj zatiaľ môj vrchol kariéry. Verím, že aj tu na Slovensku sa ešte niečoho podobného dožijem a veľmi po tom túžim.“
Ako vnímate najbližší nedeľný súboj s Liptovským Mikulášom?
„Potrebujeme ho vyhrať. Máme za sebou ťažký týždeň, nepodarilo sa nám uchmatnúť nejaké body tímom z popredia tabuľky, zajtra dáme všetky sily do toho, aby sme porazili Mikuláš. Hrá sa ešte o dosť bodov, ale my veľmi potrebujeme body z tohto zápasu, pretože všetky tímy ich zbierajú.“
Je mužstvo zdravotne v poriadku, alebo niekto bude chýbať?
„Všetci sú v poriadku, pripravení zabojovať o body. Nejaké drobné šrámy sa v takýchto zápasoch nepočítajú.“
V posledných zápasoch chýbal v zostave Jevgenij Misenev, ako to vyzerá s ním?
„Rozlúčili sme sa s ním. Sú tu totiž aj možnosti posilnenia kádra zo Slovana, uvidíme k akej dohode nakoniec príde. Misenev mal posilniť prvú, alebo druhú päťku, s tým do mužstva prichádzal. Tam si miesto nenašiel, hoci treba si priznať, že veľa možností nedostal. Zahraniční hráči sa však musia aj počas minima možností chytiť svojej šance. Nám sa však do tých prvých pätiek nedostal a v ďaľších chceme dávať šancu našim odchovancom, hráčom, ktorí sú spätí s Duklou a dajú do toho srdiečko. Nevravím, že by Misenev nedal, máme však dosť svojich kvalitných hráčov. Mládežnícke mužstvá dosahujú úspechy, hráči z nich potrebujú šancu. Marek Hecl sa hneď presadil, v štyroch zápasoch strelil tri góly, to je obdivuhodné u takého mladého hráča. Sádecký takisto ukazuje kvalitu, sú tam ešte aj ďalší hráči a ak by aj prišlo k tomu, že sa niekto zraní, máme kam siahnuť. Preto sme sa takto rozhodli.“
Čaká ešte 11 zápasov, aj ste kalkulovali, koľko bodov bude treba na postup?
„Ťažko s tým kalkulovať, súperi dokázali zabodovať aj so silnejšími protivníkmi. My sa musíme sústrediť na každý najbližší zápas. Potrebujeme bodovať. Čakajú nás zápasy s tímami, ktoré sú blízko nás, do každého zápasu pôjdeme s úmyslom zvíťaziť. Hráme jeden domáci duel, po prestávke trikrát vonku, sú to však všetko súperi nášho rangu, chceme tam bodovať. Počítať body budeme až na konci.“
Už ste s Duklou dosiahli ako asistent nejaké úspechy v play-off, túžite opäť zažiť plné tribúny trenčianskeho štadióna?
„Áno, človeka to viac teší, keď vidí plné tribúny, ktoré nás ženú dopredu. Postupom času, keď sme začali dosahovať lepšie výsledky, ľudia sa pomaličky vracali na tribúny. Verím, že to bude pokračovať. Veľmi potrebujeme ich podporu. Nie je to len klišé, že je to náš ďalší hráč. Je to naozaj pravda, ak chlapci cítia podporu z tribún, viac do hry dajú a viac si veria. Verím teda, že nás prídu fanúšikovia podporiť v čo najväčšom počte.“
Na pár rokov ste sa trochu stratili z dohľadu slovenského fanúšika. Ako si spomínate na roky strávené v kazašskom Pavlodare?
„Keď som tam prišiel, na hokej tam chodilo päťsto až tisíc ľudí. Výsledkami a tým, že sa nám začalo dariť, tak bol trojtisícový štadión na konci prvého, aj v druhom a treťom ročníku, plný. Je to teda o tom, dosahovať výsledky a dať do hry srdce. Divák to ocení a prichádza v hojnejšom počte na tribúny. Impulz teda musí prísť v prvom rade od nás, divák potom príde, keď uvidí, že chlapci dali do toho všetko. Verím, že sa nám spoločne podarí dosiahnuť to, v čo veríme, čo už Janko Kobezda naštartoval. Našim cieľom je dostať sa do play-off a tam je už naozaj možné všetko. V prvom rade sa tam ale musíme dostať. Urobíme pre to všetko, aj pre Janka. Pod jeho vedením sa to podarilo naštartovať, chceme v tom pokračovať.“
Považujete svoje kazašské pôsobenie za svoj doterajší vrchol trénerskej kariéry?
„Dá sa to tak povedať. Bol som prvýkrát v zahraničí, dosiahli sme tam s mužstvom pekné úspechy. Nebola to totiž ľahká súťaž. Bolo tam dosť peňazí a tak tam hralo veľa zahraničných hráčov, každé mužstvo ich malo aj desať. Nebolo to teda jednoduché. Nám sa však podarilo trikrát po sebe vybojovať titul, takže bol to naozaj zatiaľ môj vrchol kariéry. Verím, že aj tu na Slovensku sa ešte niečoho podobného dožijem a veľmi po tom túžim.“