Obrázok
Michal Hlinka odohral v úvode sezóny za Duklu 10 zápasov, potom sa presunul do Bratislavy, v drese Slovana nastupoval v KHL a v 41 zápasoch nazbieral 9 bodov (5+4). V zápase Dukly proti Liptovskému Mikulášu sa Michal opäť predstavil v materskom drese a od prvých sekúnd jasne ukazoval, že v tíme, kde s hokejom začínal, chce bojovať naplno.
Predviedol svoju tradičnú hru, plnú nasadenia, korčuľovania, osobných súbojov. V druhej tretine strelil v presilovke víťazný gól stretnutia, ktorý môže mať v konečnom účtovaní cenu zlata. „Saďo alebo Hossič tam zahrali niekomu dobre do tela, puk sa odrazil mne na hokejku a tak som už len šliapal do brány, so šťastím som skóroval. Sme radi za tri body. Bol to dôležitý zápas, ktorý sme vyhrali, takže to môžem hodnotiť pozitívne. Aj keď v druhej tretine mal súper tlak, začal tam do nás búšiť, ale ustáli sme to a chvalabohu vyhrali,“ povedal krídelník prvej trenčianskej formácie. V prvej tretine vyzerala hra Dukly najlepšie, súpera prestrieľala 12:5, ale paradoxne góly prišli až v druhej, pomerne vyrovnanej časti. No a v záverečnej to už bolo najmä o bránení výsledku. „Nebol to plán, hovorili sme si, že musíme pokračovať takou hrou, akú sme predvádzali v prvej tretine, ale už to bol nakoniec taký betón. Dobre, že sme to ubránili,“ vrátil sa Michal k tretej tretine zápasu. Nastúpil v útoku s Marcelom Hossom a Borisom Sádeckým, s ktorým hral aj v Slovane, na nejaké zohratie sa nemal čas. „Najprv som mal prísť až 15.februára, na konci ligových prestupov, zmenilo sa to ale. Deň pred zápasom som mal telefonát, že budem hrať už za Duklu, takže som len rýchlo pobalil veci a prišiel som odohrať zápas,“ komentoval rýchly presun do Trenčína Hlinka. No a dlho sa tu neohreje, keďže teraz ho čakajú reprezentačné povinnosti. „Už v utorok máme zase reprezentačný zraz, takže je to také rozlietané. Po reprezentačnej prestávke zatiaľ neviem, či odohrám tie dva zápasy ešte v KHL, ale myslím si, že do konca sezóny už budem zrejme pôsobiť tu,“ zamyslel sa nad svojim nasledovným pôsobením 23-ročný trenčiansky rodák. Možno by nemusel byť sám, kto oblečie v závere sezóny trenčiansky dres, hoci počas väčšiny sezóny bojoval v KHL. Zaujímalo nás, či sa o tejto možnosti rozprával aj s Andrejom Šťastným. „Rozprával som sa s ním. V hre bolo aj viacero mien, ale naozaj to nie je otázka pre mňa, skôr na manažérov, ako to majú oni dohodnuté. Neviem teda, či Andrej príde posilniť Duklu, bodaj by áno, bola by to výrazná posila,“ myslí si útočník trenčianskeho tímu. Podobne ako v drese Slovana, aj v Dukle ho čaká boj o play-off. Sám verí, že s lepším koncom. „Tam to skončilo skôr, bola to škoda, lebo mohli sme osmičku spraviť. Teraz budem do konca sezóny tu a dúfam, že do play-off sa dostaneme, lebo nikto určite nechce hrať baráž. Každý hrá hokej pre víťazstvá a pre triumfy. Kto by nechcel titul..,“zakončil s úsmevom Hlinka.
Predviedol svoju tradičnú hru, plnú nasadenia, korčuľovania, osobných súbojov. V druhej tretine strelil v presilovke víťazný gól stretnutia, ktorý môže mať v konečnom účtovaní cenu zlata. „Saďo alebo Hossič tam zahrali niekomu dobre do tela, puk sa odrazil mne na hokejku a tak som už len šliapal do brány, so šťastím som skóroval. Sme radi za tri body. Bol to dôležitý zápas, ktorý sme vyhrali, takže to môžem hodnotiť pozitívne. Aj keď v druhej tretine mal súper tlak, začal tam do nás búšiť, ale ustáli sme to a chvalabohu vyhrali,“ povedal krídelník prvej trenčianskej formácie. V prvej tretine vyzerala hra Dukly najlepšie, súpera prestrieľala 12:5, ale paradoxne góly prišli až v druhej, pomerne vyrovnanej časti. No a v záverečnej to už bolo najmä o bránení výsledku. „Nebol to plán, hovorili sme si, že musíme pokračovať takou hrou, akú sme predvádzali v prvej tretine, ale už to bol nakoniec taký betón. Dobre, že sme to ubránili,“ vrátil sa Michal k tretej tretine zápasu. Nastúpil v útoku s Marcelom Hossom a Borisom Sádeckým, s ktorým hral aj v Slovane, na nejaké zohratie sa nemal čas. „Najprv som mal prísť až 15.februára, na konci ligových prestupov, zmenilo sa to ale. Deň pred zápasom som mal telefonát, že budem hrať už za Duklu, takže som len rýchlo pobalil veci a prišiel som odohrať zápas,“ komentoval rýchly presun do Trenčína Hlinka. No a dlho sa tu neohreje, keďže teraz ho čakajú reprezentačné povinnosti. „Už v utorok máme zase reprezentačný zraz, takže je to také rozlietané. Po reprezentačnej prestávke zatiaľ neviem, či odohrám tie dva zápasy ešte v KHL, ale myslím si, že do konca sezóny už budem zrejme pôsobiť tu,“ zamyslel sa nad svojim nasledovným pôsobením 23-ročný trenčiansky rodák. Možno by nemusel byť sám, kto oblečie v závere sezóny trenčiansky dres, hoci počas väčšiny sezóny bojoval v KHL. Zaujímalo nás, či sa o tejto možnosti rozprával aj s Andrejom Šťastným. „Rozprával som sa s ním. V hre bolo aj viacero mien, ale naozaj to nie je otázka pre mňa, skôr na manažérov, ako to majú oni dohodnuté. Neviem teda, či Andrej príde posilniť Duklu, bodaj by áno, bola by to výrazná posila,“ myslí si útočník trenčianskeho tímu. Podobne ako v drese Slovana, aj v Dukle ho čaká boj o play-off. Sám verí, že s lepším koncom. „Tam to skončilo skôr, bola to škoda, lebo mohli sme osmičku spraviť. Teraz budem do konca sezóny tu a dúfam, že do play-off sa dostaneme, lebo nikto určite nechce hrať baráž. Každý hrá hokej pre víťazstvá a pre triumfy. Kto by nechcel titul..,“zakončil s úsmevom Hlinka.