Obrázok
Kým takto pred rokom bojovala o udržanie v najvyššej slovenskej súťaži, tento raz má na dosah majstrovský titul. Za rok sa dá toho veľa zmeniť nielen v každodennom živote, ale i v hokej, a trenčianska Dukla je toho jasným dôkazom. Základné pravidlo znie – nikdy sa nevzdávať a ísť si za svojím (hokejovým) snom.
„Keby mi niekto pred sezónou povedal, že po minuloročnom trápení sa budeme vo finále hrať o titul, len ťažko by som mu uveril. Z jedného extrému do druhého,“ pousmial sa krídelník Juraj Bezúch, „našťastie vždy sú tu príležitosti pre nové začiatky. Pre lepšie začiatky. A keď máte pri sebe tú správnu partiu ľudí, ide to o to lepšie,“ pokračoval. Azda prvým náznakom vydarenej sezóny bol skvelý vstup do nej. „Boli sme plní odhodlania a síl, bojovnosti. Preto sme mali taký priam rozprávkový štart do sezóny. Táto túžba bojovať a víťaziť nám stále prúdi v žilách, nie a nie sa toho zbaviť,“ rozosmial sa. Počas základnej časti prišlo i obdobie neúspechov, prehier, no dôležité bolo mať stále hlavu hore. „Je to úplne prirodzené, že raz je človek hore a raz dole. A rovnako to tak je aj v hokeji. Nikdy sa vám nebude dariť od prvého zápasu až po posledný. No práve vo chvíľach neúspechu sa ukáže sila kolektívu – či sa nechá, alebo nenechá zlomiť. My sme mali navyše to šťastie, že máme úžasných fanúšikov. Tí stáli za nami aj keď sme zakopli o papierovo slabšieho súpera, alebo keď sme sa strelecky trápili. Vždy na tom štadióne boli, podporovali nás. Preto je teraz našou povinnosťou vrátiť im túto ich vernosť. Verím, že z nich urobíme hrdých fanúšikov Dukly Trenčín,“ otvorene pokračoval Bezúch, ktorý verí, že už zajtra uvidí kapitána Branka Radivojeviča s majstrovskou trofejou nad hlavou: „Ten človek je neuveriteľný. Je to práve on, kto pobláznil nás v kabíne, fanúšikov na tribúnach a hlavne vždy nám veril. Veľmi si želám, aby mu všetko to, čo do Dukly vložil, bolo vrátené práve prostredníctvom zajtrajšej výhry. A hoci je hokej hra kolektívna, môžem otvorene priznať, že bez neho by sme neboli tam, kde sme teraz.“
Prebojovanie sa do finále bol pre 24-ročného útočníka veľký úspech, hoci naposledy bol v ňom pred 2 rokmi a to práve v drese Banskej Bystrice. Tá vtedy podľahla Nitre. „Keď to nevyšlo vtedy za Bystricu, musí to vyjsť teraz proti nej,“ rozosmial sa. Spolu so spoluhráčmi sa nevzdal dokonca ani vo chvíli, kedy „barani“ viedli v sérii už 3:0. „Dukla je predsa expert na otáčanie sérií,“ opäť sa smial, „ale, samozrejme, stále tu musí byť z našej strany pokora. Ešte sme nevyhrali. Spolu so spomínanou pokorou však ideme ruka v ruke s bojovnosťou a odhodlanosťou dosiahnuť náš vytúžený cieľ. Tá obrovská túžba nie je len v nás v hráčoch, ale tiež v našich fanúšikoch, a my to cítime. Veľmi to cítime. Našou hrou nechceme len dosiahnuť tú najvyššiu métu, ale tiež ľuďom ukázať, že nič nie je nemožné. Keď máte svoj sen, musíte oň bojovať – často cez bolesť, množstvo obmedzení či prekážok. No základ je nevzdať sa, lebo len vtedy skutočne prehráte,“ uviedol na záver Bezúch.
„Keby mi niekto pred sezónou povedal, že po minuloročnom trápení sa budeme vo finále hrať o titul, len ťažko by som mu uveril. Z jedného extrému do druhého,“ pousmial sa krídelník Juraj Bezúch, „našťastie vždy sú tu príležitosti pre nové začiatky. Pre lepšie začiatky. A keď máte pri sebe tú správnu partiu ľudí, ide to o to lepšie,“ pokračoval. Azda prvým náznakom vydarenej sezóny bol skvelý vstup do nej. „Boli sme plní odhodlania a síl, bojovnosti. Preto sme mali taký priam rozprávkový štart do sezóny. Táto túžba bojovať a víťaziť nám stále prúdi v žilách, nie a nie sa toho zbaviť,“ rozosmial sa. Počas základnej časti prišlo i obdobie neúspechov, prehier, no dôležité bolo mať stále hlavu hore. „Je to úplne prirodzené, že raz je človek hore a raz dole. A rovnako to tak je aj v hokeji. Nikdy sa vám nebude dariť od prvého zápasu až po posledný. No práve vo chvíľach neúspechu sa ukáže sila kolektívu – či sa nechá, alebo nenechá zlomiť. My sme mali navyše to šťastie, že máme úžasných fanúšikov. Tí stáli za nami aj keď sme zakopli o papierovo slabšieho súpera, alebo keď sme sa strelecky trápili. Vždy na tom štadióne boli, podporovali nás. Preto je teraz našou povinnosťou vrátiť im túto ich vernosť. Verím, že z nich urobíme hrdých fanúšikov Dukly Trenčín,“ otvorene pokračoval Bezúch, ktorý verí, že už zajtra uvidí kapitána Branka Radivojeviča s majstrovskou trofejou nad hlavou: „Ten človek je neuveriteľný. Je to práve on, kto pobláznil nás v kabíne, fanúšikov na tribúnach a hlavne vždy nám veril. Veľmi si želám, aby mu všetko to, čo do Dukly vložil, bolo vrátené práve prostredníctvom zajtrajšej výhry. A hoci je hokej hra kolektívna, môžem otvorene priznať, že bez neho by sme neboli tam, kde sme teraz.“
Prebojovanie sa do finále bol pre 24-ročného útočníka veľký úspech, hoci naposledy bol v ňom pred 2 rokmi a to práve v drese Banskej Bystrice. Tá vtedy podľahla Nitre. „Keď to nevyšlo vtedy za Bystricu, musí to vyjsť teraz proti nej,“ rozosmial sa. Spolu so spoluhráčmi sa nevzdal dokonca ani vo chvíli, kedy „barani“ viedli v sérii už 3:0. „Dukla je predsa expert na otáčanie sérií,“ opäť sa smial, „ale, samozrejme, stále tu musí byť z našej strany pokora. Ešte sme nevyhrali. Spolu so spomínanou pokorou však ideme ruka v ruke s bojovnosťou a odhodlanosťou dosiahnuť náš vytúžený cieľ. Tá obrovská túžba nie je len v nás v hráčoch, ale tiež v našich fanúšikoch, a my to cítime. Veľmi to cítime. Našou hrou nechceme len dosiahnuť tú najvyššiu métu, ale tiež ľuďom ukázať, že nič nie je nemožné. Keď máte svoj sen, musíte oň bojovať – často cez bolesť, množstvo obmedzení či prekážok. No základ je nevzdať sa, lebo len vtedy skutočne prehráte,“ uviedol na záver Bezúch.