Obrázok
Blížiaci sa koniec školského roka vyvoláva úsmev na tvári nejedného žiaka. Školopovinní navštevujúci Základnú školu v Hornej Súči mali však spomínaný úsmev dnes ešte väčší. Práve v priestoroch ich školy sa totiž uskutočnila verejná beseda s päticou hráčov Dukly Trenčín a tak si aj vďaka nim naši chlapci zaspomínali na obdobie, kedy drali školské lavice aj oni. Boris Sádecký, ako jediný študujúci na vysokej škole, dokonca prezradil ako so svojimi spolužiakmi nachytávali učiteľov.
Kým jeden si len tak-tak spomína na školské časy, druhý ešte len maturuje a tretí vsadil na vysokoškolské štúdium... Branko Radivojevič, Ondrej Mikula, Denis Hudec, Marek Hecl a Boris Sádecký sa dnes zúčastnili verejnej besedy v priestoroch Základnej školy v Hornej Súči, kde ich čakalo množstvo žiakov s kvantom otázok. Detská zvedavosť sa neopierala len o hokejové začiatky či obľúbené jedlá, ale tiež o hokejové emócie či znalosť cudzích jazykov. „Je skvelé, že ide o hokejistov, ktorí motivujú našich žiakov, a to nielen k fyzickej aktivite, ale i k lepšiemu prospechu. Pri osobnom rozhovore s pánom Sokolom sme sa rozhodli zorganizovať takúto akciu, a teda aj prostredníctvom hokejistov poukázať na to, aké je vzdelanie dôležité. Šport a talent je skvelý, ale treba dbať i na vzdelanie, predovšetkým na jazykové zručnosti. Žiaci majú hokejistov radi a myslím si, že svojím privítaním dokázali zúčastnených hráčov prekvapiť. Toto dokáže povzbudiť nielen žiakov, ale i hráčov, a dať tak tú spätnú väzbu v tom, že správať sa kultivovane, mať cieľ a zmysel, je dôležité a bez neho to nejde,“ rozhovoril sa Vojtech Laurinec, riaditeľ školy. „Dobrá vec sa šíri rýchlo a neohraničene. Verím, že dnešná návšteva môže byť akýmsi začiatkom pre ďalšie návštevy v priestoroch iných škôl. Hráči totiž so žiakmi nezdieľali len športové, hokejové skúsenosti, ale i životné. Verím, že tak navštívia i ďalšie deti,“ pokračoval.
Kým Radivojevič, Mikula i Hudec majú štúdium už dávno za sebou, Hecl v stále aktuálnom školskom roku maturuje, a Sádecký študuje na vysokej škole. Práve posledný menovaný si s úsmevom (či azda i s kúskom nostalgie?) obhliadol priestory základnej školy. „Obzerám sa, ako to v tej škole vyzerá. Pekné to tu je,“ rozosmial sa jediný vysokoškolák. Čo ho motivovalo vykročiť na akademickú pôdu a neukončiť tak „študentský život“ maturitou ako mnohí iní hráči? „Nie je to len o hokeji. Človek musí mať i nejaké tie zadné dvierka, keby mu to s hokejom náhodou nevyšlo, alebo by sa nedajbože zranil,“ vysvetlil. A hoci tak stále nosí status študenta, predsa len si zaspomínal na študentské chvíle spred pár rokov. Aké má zážitky so svojimi vtedajšími spolužiakmi? „Bolo toho veľa, ale neviem, či je to vhodné zverejnenia,“ opäť sa rozosmial, „keďže sme ale boli hokejová trieda, samí chalani, stále sa diali nejaké hlúposti. Veľmi radi sme nachytávali učiteľov. Tí napríklad neznášali, keď mal niekto mobil na hodine, a tak si niekto vzal kalkulačku a hral sa, že má mobil. Učiteľka ho chcela potrestať a on na to, že „ale veď to je kalkulačka, to nie je zakázané“,“ prezradil s úsmevom na záver.
Kým jeden si len tak-tak spomína na školské časy, druhý ešte len maturuje a tretí vsadil na vysokoškolské štúdium... Branko Radivojevič, Ondrej Mikula, Denis Hudec, Marek Hecl a Boris Sádecký sa dnes zúčastnili verejnej besedy v priestoroch Základnej školy v Hornej Súči, kde ich čakalo množstvo žiakov s kvantom otázok. Detská zvedavosť sa neopierala len o hokejové začiatky či obľúbené jedlá, ale tiež o hokejové emócie či znalosť cudzích jazykov. „Je skvelé, že ide o hokejistov, ktorí motivujú našich žiakov, a to nielen k fyzickej aktivite, ale i k lepšiemu prospechu. Pri osobnom rozhovore s pánom Sokolom sme sa rozhodli zorganizovať takúto akciu, a teda aj prostredníctvom hokejistov poukázať na to, aké je vzdelanie dôležité. Šport a talent je skvelý, ale treba dbať i na vzdelanie, predovšetkým na jazykové zručnosti. Žiaci majú hokejistov radi a myslím si, že svojím privítaním dokázali zúčastnených hráčov prekvapiť. Toto dokáže povzbudiť nielen žiakov, ale i hráčov, a dať tak tú spätnú väzbu v tom, že správať sa kultivovane, mať cieľ a zmysel, je dôležité a bez neho to nejde,“ rozhovoril sa Vojtech Laurinec, riaditeľ školy. „Dobrá vec sa šíri rýchlo a neohraničene. Verím, že dnešná návšteva môže byť akýmsi začiatkom pre ďalšie návštevy v priestoroch iných škôl. Hráči totiž so žiakmi nezdieľali len športové, hokejové skúsenosti, ale i životné. Verím, že tak navštívia i ďalšie deti,“ pokračoval.
Kým Radivojevič, Mikula i Hudec majú štúdium už dávno za sebou, Hecl v stále aktuálnom školskom roku maturuje, a Sádecký študuje na vysokej škole. Práve posledný menovaný si s úsmevom (či azda i s kúskom nostalgie?) obhliadol priestory základnej školy. „Obzerám sa, ako to v tej škole vyzerá. Pekné to tu je,“ rozosmial sa jediný vysokoškolák. Čo ho motivovalo vykročiť na akademickú pôdu a neukončiť tak „študentský život“ maturitou ako mnohí iní hráči? „Nie je to len o hokeji. Človek musí mať i nejaké tie zadné dvierka, keby mu to s hokejom náhodou nevyšlo, alebo by sa nedajbože zranil,“ vysvetlil. A hoci tak stále nosí status študenta, predsa len si zaspomínal na študentské chvíle spred pár rokov. Aké má zážitky so svojimi vtedajšími spolužiakmi? „Bolo toho veľa, ale neviem, či je to vhodné zverejnenia,“ opäť sa rozosmial, „keďže sme ale boli hokejová trieda, samí chalani, stále sa diali nejaké hlúposti. Veľmi radi sme nachytávali učiteľov. Tí napríklad neznášali, keď mal niekto mobil na hodine, a tak si niekto vzal kalkulačku a hral sa, že má mobil. Učiteľka ho chcela potrestať a on na to, že „ale veď to je kalkulačka, to nie je zakázané“,“ prezradil s úsmevom na záver.